Bokami Západných Tatier 2016

Zima nič moc. V dolinách chýbalo tak meter snehu a čím viac sa blížil termín Bokami snehu ešte ubúdalo. Všetkým bolo jasné, že Bobrovčania neodštartujú a ani nechytia do cieľa. V Žiarskej na ceste tiež viac vykúkal asfalt, ako sa belel sneh. Pre tento rok padol variant štart v Zuberci, pozrieť sa k Bobrovčanom, dva krát prespať v Žiarskej a na koniec sa vrátiť do na Oravu.

Sneh v údoliach v termíne preteku chýbal, závery dolín však boli dostatočne biele na to aby sa nimi dalo bez problémov dostať z bodu A do bodu B. Snehová pokrývka bola stabilizovaná a počasie nikoho neprekvapilo náhlym snežením, ako sa to už neraz stalo pred týmto pretekom. Po zhodnotení exponovaných miest prechodov medzi dolinami si však určité miesta vyžadovali posúdenie členmi Horskej záchrannej služby.

Vysoká účasť na Bokami vyžaduje umiestniť ciele etáp v miestach, kde sú dostatočné ubytovacie kapacity no nie v každej z našich troch dolín je to ideálne. Každoročne nastáva otázka odkiaľ kam, a kade. Terény prístupné bežným skialpinistickým túram sa stávajú nezjazdnými a neprechodnými zástupom pretekárom. To máme overené. Vybrať správny a bezpečný terén v horskom teréne je základom celého snaženia pri príprave, a tomu je všetko podriadené.

Ako už ukazovali stále sa rozširujúce tabuľky prihlásených, bolo všetkým jasné, že aj ročník 2016 bude „po okraj naplnený“.

A naozaj to tak bolo. Na štart preteku sa postavilo 206 pretekárov zo šiestich krajín (Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko, Grécko, Bulharsko).

Štart na Zverovke bola paráda. Slnko, sneh perfektné počasie na celý deň. No proste radosť na tvárach organizátorov aj pretekárov. Už tradične bol pretek odštartovaný plieskaním biča. Päť výšľapov a päť zjazdov s dĺžkou šestnásť kilometrov a prevýšením 2400 metrov bolo dostatočnou zárukou pre všetkých, ktorí prišli do Západných Tatier „zabojovať“. Trasa preteku sa niekoľkokrát prehupla aj na južnú Liptovskú stranu, aby po výšľape na Baníkovskú ihlu čakal na pretekárov zjazd do Žiarskej doliny nad Terasu, kde bol cieľ prvej etapy. Z tohto miesta už pretekári išli dolu dolinou vďaka slabým snehovým podmienkam v nepretekárskom tempe. Po chutnom obede a ubytovaní sa v ústi doliny si dopriali zaslúžený odpočinok. Večerný program sľuboval zážitok v podaní extrémného lyžiara zo Slovinska Dava Karničara, ktorý sa však pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavným programom sa tak stala premiéra filmu Bokami od tvorcov Ivana Mrnča a Juraja Kořínka. Film mal úpech, čoho dôkazom je aj jeho zaradenie na festivale horských filmov Hory a Mesto 2016. Druhá etapa bola čisto v regióne Žiarskej doliny. Tu už však plány organizátorov narušilo počasie, ktorého predpoveď sa oproti prognóze zo začiatku týždňa zmenila. Trate sa museli oproti plánom upravovať a Tri kopy tento rok zostali pre pretekárov zatvorené. Letmý štart v ústí doliny a následne ostrý štart pod Žiarskou chatou bol spôsobený nedostatkom snehu. Zvyšok etapy už z jeho nedostatkom nezápasil. Pretekári a organizátori mali v ten deň úplne iného súpera, a tým bol silný vietor. Trať previedla pretekárov po oboch stranách Žiarskej doliny s identickým cieľom ako v predchádzajúci deň po 2200 metroch prevýšenia a dvanástich dĺžkových kilometroch. O večerný program sa tentokrát postarali výborní extrémni lyžiari a lezci z Liptova Miro a Rasťo Peťovci.

Tretia etapa odhalila pre pretekárov hrebeň Príslopu so zjazdom do Baníkovského kotla. Organizátor zas operatívne pre vetrom ošľahaných pretekárov vypustil výšľap do Lúčneho sedla, a po troch výšľapoch, s prevýšením 1750 metrov a sedemnástich kilometroch pustil vymrznutých pretekárov zo Smutného sedla do cieľa pod Ťatliakovou chatou.

Napriek nutným úpravám v druhej a tretej etape sa organizátorom podarilo všetkých pretekárov v zdraví dostať do cieľa. Po troch dňoch sa tak pretekári opäť vrátili na Oravskú stranu. Záverečný obed a vyhodnotenie prebiehalo na kolibe Josu, kde sa o perfektnú atmosféru postarala hlavne partia z Dolného Kubína, ktorí pozbierali aj najhodnotnejšie umiestnenia.

Trate aj počasie preverili všetkých účastníkov aj organizátorov a znovu sa potvrdilo to, že sa preteká v horách a tri dni v Západných Tatrách nie sú len takou prechádzkou.

Smoliarom pretekov Bokami by mohol byť Matúš Danko, ktorý sa so svojím parťákom Zdenom Longauerom pohyboval po druhej etape na stupienkoch víťazov, no na konci druhej etapy ho zradilo koleno. To mu už ďalej nedovolilo pretekať. Škoda, že pred rokom mal podobnú smolu, kde jeho dvojke spadla lyža do severného žľabu Troch kôp a museli sa rozlúčiť s účinkovaním na Bokami ZT. Prajeme mu skoré uzdravenie a veľa šťastia v ďalšom ročníku.

Na záver

Bokami Západných Tatier sú trojdňové preteky dvojíc v skialpinizme, pod záštitou Slovenského horolezeckého spolku James. Pripravujú ich skialpinisti a horolezci z Liptova a Oravy, ktorých napĺňa to, že dokážu pre svojich kamarátov a kolegov pripraviť v horách ťažký a bezpečný pretek, ktorý je naozaj skialpinizmom v pravom slova zmysle. Preto etapy Bokami nebudú nikdy ľahké, krátke a málo technicky náročné. Bokami bol od začiatku stavaný ako náročný pretek a taký aj stále zostane.

Aj vďaka tomu tri dni v „troch dolinách“ zostanú pre všetkých nezabudnuteľnými. Horám a Bokom zdar

Za organizačný tím Bokami ZT
Milan Dančík a Michal Danko

Výsledky

Muži 18-40: 66 dvojíc Muži nad 40: 28 dvojíc Ženy: 8 dvojíc

Bokami 2016 from Rasto Hatiar on Vimeo.

Z pohľadu pretekára

Bokami Západných Tatier – to najlepšie čo doma máme

Bokami je fenomén, ktorý nemá obdobu široko ďaleko. Som veľmi rád, že som bol prítomný na každom z 9 ročníkov. Prvých 6 rokov som mal tu česť priložiť aspoň malú ruku k tomuto veľkému dielu z pozície pomocníka, posledné 3 ročníky som sa Bokov zúčastnil už aj z pozície pretekára. Vývoj podujatia a jeho rozmach je vidieť každým rokom a som nesmierne rád, že partia horalov zo Smrečian, Bobrovca a Zuberca v tejto ťažkej aj administratívne komplikovanej dobe svoje nadšenie a zapálenie nestráca, a každoročne Boky pripravujú na veľmi vysokej úrovni. Všetkým organizátorom, dobrovoľníkom ako aj horským záchranárom patrí obrovská poklona a rešpekt pred ich prácou, nakoľko pripraviť 3 etepy v nárnočnom teréne a pri nevyspytateľnom zimno/jarnom počasí to nie je žiadna sranda. Z môjho pohľadu boli Bokami 2016 jedným fenomenálnym a vysoko profesionálnym podujatím, u mňa za všetky roky jednoznačne najlepším.

Hneď na úvod chválim organizátorov, že sa nebáli zvýšiť štartovné, nakoľko toto podujatie si to jednoznačne zaslúži. Dostať hodnotný pretekársky batoh, mať 3 dni výbornú stravu a ubytovanie, skvelé a bezpečné trate, to sa len tak nevidí a výška štartovného je vzhľdom na ponúknuté služby a starostlivosť veľmi veľmi priaznivá. Preteky sa blížia, webová stránka aj emaily od organizátora všetko pekne prehľadne vysvetlia, a tak samotná prezentácia deň pred podujatím ide ako po masle. Počasie na piatok je vybavené priam rozprávkové a tak organizátori neotáľali a pripravili kráľovskú etapu hneď na úvod. Trasu som si prešiel takmer celú až po ihlu v pondelok, takže som vedel čo nás čaká. V stredu ráno po snežení som ešte natiahol miernu stopu na Brestovú a z Bobroveckej doliny cez sedlo Parichvost. Podmienky famózne, a ako som sa neskôr bavil s chalanmi, zvyšok trasy cez Salatín a Spálenú tiež natiahli peknú a miernu stopu. Dali sme si záležať, keďže každý rok bývajú na margo stôp rôzne pripomienky. Osobne si myslím, že radšej mierna až veľmi mierna, ako strmá. Predsalen keď idete 4-5 výšľapov, tak miernu stopu každý uvíta, hlavne druhá polovica štartovného poľa, ktorá sa s traťou pasuje trošku viac, než tí najlepší borci, ktorí dokážu makať v akýchkoľvek podmienkach. Piatkový štart bol príjemný, slnečný, a potešilo povzbudzovanie lyžiarov a divákov. Zjazdovku opúšťame a ide sa do terénu. Teším sa na mierne serpentíny na Brestovú a ešte viac do Bobroveckej. Už z diaľky vidno, že chalani natiahli krásne 2 paralelné stopy, pekné mierne, no i tak každý išiel po svojom a pretekári sa križovali jeden cez druhého, krížom krážom. V Bobroveckej nejaký dobrodruh natiahol stopu kolmo hore, čím strihol krížom všetky serpentíny. A tak všetci ako baránce hybáj rovno hore, viac menej kolmo... A na Salatín to isté, vlajky pekne napichané, cik caky luxusné, no i tak sa ide kolmo hlava nehlava. Čo k tomu dodať... ešte raz sa bude niekto sťažovať na strmú stopu... Škoda reči. No nič, prestal som sa zaoberať nelogickým strmým križovaním krásnych a plynulých serpentín a začal som si naplno užívať tú krásu vôkol a perfektnú lyžovačku. S parťákom Jančim sme sa na Boky veľmi tešili, a celú akciu sme si maximálne užívali a tešili sa z nej. Obaja sme takí užívači a labužníci, a tak si krochkáme, sem tam kecáme a srandujeme, zdravíme známe tváre a užívame si domáce prostredie. Depá sú vďaka skvelým fotografom a organizátorom jedna báseň a lyžovačky sú výborne značené, takže valíme čo to dá, a každým výšľapom sa vytrvalostným tempom posúvame vpred. Záverečný výstup do Baníkovskej ihly dá každému zabrať, a až na večernom videu v podaní Rasťa Hatiara si asi každý pretekár uvedomí, v akom nádhernom prostredí sme sa pohybovali. Zjazd z Lúčneho sedla na terasu bol plný eufórie a prvá etapa je za nami. Fantázia. V duchu si hovorím, kiež by boli ďalšie 2 etapy aspoň také dlhé, ako táto v piatok. Osobne mám rád dlhé etapy, kde rozhodujú skôr skúsenosti a rozum, než zjazdovkovo nazbieraná kondička, ktorá je jedincovi zbytočná, pokiaľ nevie poriadne lyžovať a pohybovať sa v členitom teréne.

Prichádzame na chatu Třinec, kde nás hostí pekná veľká chata, takže zázemie pre oddych a učlovečenie sa je ideálne. Nasleduje výborná večera, chutné jedlo, veľké porcie a dokonca aj zákusok. Po večeri ostávame v reštaurácii, kde sa pripravuje večerný program. Hlavný hosť podujatia, Davo Karničiar sa žiaľ pre zdravotné problémy nemôhol zúčastniť, a tak organizátori premietli krátky film o podujatí pod jednoduchým názvom BOKAMI. Výborný dokument plný rozhovorov, ktorý by mal podľa mňa obletieť športovú komunitu široko ďaleko, aby sa o tomto jedinečnom podujatí dozvedelo čo najviac ľudí. Ako bolo spomenuté vo filme, „toto podujatie je odsúdené na úspech“. Po filme nasledoval výklad trate na sobotu a postupne sme sa pobrali na izby pokúsiť sa o spánok. Pre nedostatok snehu bolo ráno potrebné presunúť sa pod Žiarsku chatu, kde bol štart etapy. Na raňajkách sa dozvedáme, že z etapy vypadáva prechod cez Tri Kopy, ktorý je medzi pretekármi veľmi obľúbený. Mnohí sme zostali sklamaní, ale na druhej strane každý organizátorov chápe. Počasie je nevyspytateľné, a život má každý len jeden. Takže padlo správne rozhodnutie a etapa sa mierne skrátila. Počasie už bolo o niečo horšie než v piatok, najmä bolo veterno, a tak viacerí siahli po fukerke či jednom terme navyše. Výšľap na pešo na Nohavicu bol príjemný a dve paralelné stopy padli vhod, a tak sa dalo v prípade potreby pekne obehnúť. Výšľap na Smrek bol pekný a ponúkal krásny pohľad na tiahly hrebeň akoby obsypaný mravcami, resp. skialpinistami. Lyžovačka dala zabrať každému. Od ľadu cez kôru až po prach. Veru Boky nie sú zjazdovka, sú to hory v plnej kráse a plnej sile, a tak treba byť pripravený na všetko. Krátky výšľap na Prostredný grúň a potom lahôdkový výšľap na mačkách na Hrubú kopu. Ani sme sa nenazdali a už sme valili do cieľa. Opäť parádny zjazd.

Sme v cieli druhej etapy, a mne je až ľúto že už je koniec. Ešte by som 1-2 výšľapy privítal. Etapa bola v našom podaní cca o 50 minút krašia ako v piatok, takže to ubehlo ako voda. Vysmiate fotenie sa v cieli a už valíme s Jančím šťastní ako blchy na Žiarsku chatu na čajík. Nasleduje presun dolu do civilizácie, trošku oddych a ide sa na večeru. Strava opäť výborná a ostávame rovno na prednášku Mira a Rasťa Peťovcov. Z ich zjazdov behá mráz po chrbte a patrí im veľký obdiv a rešpekt. Výklad trate na nedeľu je podaný a vypadá to na príjemnú, opäť trošku kratšiu etapu. Počasie má byť o niečo horšie ako v sobotu, a tak sme upozornení na zimu, vietor a hmlu. Na raňajkách dostávame echo, že sa vypúšťa výšľap do Lúčneho sedla, nakoľko hore fučí a je hmla. Takže opäť to bude o kúsok kratšie, čo mne osobne moc nepasuje, ale zdravie a bezpečnosť sú na prvom mieste, takže všetko je ako má byť. Úvod etapy je poctivý výšľap horou na pešo na Ráztoku. Asi po 3km obúvame lyže, vychádzame z lesa a dostávame sa na vietor a do kosodreviny. Že je poriadna zima, si uvedomujem, keď mi mrznú rukavice, mihalnice, voda a nemôžem už ani poriade hýbať so zipsom na kombinéze. Prichádzame na kontrolu, vyzúvame pásy a traverzujeme krátkym zjazdom smerom na Príslop. Viditeľnosť viac menej žiadna, a tak opatrnosť je na mieste. Po chvíli dávame pásy a pokračujeme po hrebeni. Veľmi pekný úsek, škoda že nič nevidno. Lyžujeme z Príslopu v úplnom mlieku na terasu a už nás čaká posledný výšľap do Smutného sedla. Dávame pásy a vyrážame hore, teda smer sever, teda domov. Ani sa nenazdáme a sme v sedle. Zdravíme partiu, pár fotiek a strácame sa v hmle. V polovici doliny sa situácia úplne mení. Prachový sneh, slnko vykuká spoza mrakov, hneď je teplejšie. Nádherný zážitok. Krásna bodka za týmto skvelým víkendom. Valíme čo to dá, pri Ťatliačke dávame zjazdový postoj, a ako hovorí Jančí, stehienka dostávajú šalátu. A je tu cieľ. Radosť a eufóriu cítiť všade vôkol. Oblápanie sa s kamarátmi, čajík a niečo pod zub. Čistá špica. Oko aj žalúdok každého pretekára plesá šťastím, keď zbadá plné taniere slaniny, tlačenky či klobásy. Fantázia. Obliekame sa a valíme dolu na Zverovku, poprezliekať sa a trošku sa učlovečiť. Presúvame sa do Zuberca do Koliby Josu, kde nás čaká výborný obed a každý ho dá čo by na ex. Nasledujú rozhovory a debaty, rozoberanie zážitkov a užívanie si parádnej atmosféry. Vyhlásenie výsledkov ako sa patrí, atmosféra graduje a nechýba oblievanie sa šampanským či rôzne tanečné choreografie víťazov. BOKAMI 2016 sa blíži k svojmu záveru.

Keď sme došli do cieľa v nedeľu, v prvom rade obrovská radosť a šťastie, že sme to zvládli, a že sa nám tak darilo. V zápätí my bolo ľúto, že už je koniec. Ubehlo to celé veľmi rýchlo. Ale ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. Deviate Boky sú minulosťou, a ja sa už teraz teším na jubilejný 10. ročník. Pevne verím, že organizátorom zostane ich nadšenie a nasadenie, a že pre jubilejný ročník si na nás nachystajú poriadne a dlhé etapy. Nech to nie je len tak, že hoď a bež. Taký malý postreh, ktorý som všimol už dávno na trati, keď som býval na kontrole. Boky nie sú prechádzka ružovou záhradou, mať najdrahšiu a najľahšiu výstroj nie je vstupenka do cieľa. Mačky a čakan treba vedieť používať, v zjazdoch treba vedieť lyžovať, limity treba spĺnňať s rezervou aspoň 10 minút, a nie s odretými ušami a potom v ďalšom výšľape vypľuť dušu. Treba si vstúpiť sem tam do svedomia a potom zistíme, že chyba býva väčšinou na našej strane, a nie na druhých.

Na záver by som chcel ešte raz pocvháliť toto skvelé podujatie a popriať mu len tu najlepšiu budúcnosť. Snáď sa organizátorom podarí dostať Bokami aj za hranice V4 a prilákať viac zahraničných pretekárov. Som nesmierne rád, že sa podarilo pre Boky získať filmárskeho virtuóza, akým je Rasťo Hatiar. Verím, že Rasťova robota prinesie ovocie a jeho video bude pre Boky veľký prínos.

Generalni partneri:

Partneri:

Medialni partneri: