Francie
-
Horní Savojsko Flaine / Grand Massif - recenze z osobní návštěvy střediska (aktuální podmínky, doporučení a zkušenosti)
Podrobné dojmy a zkušenosti ze střediska s vlastními fotkami (odměna 100+ SNOWbonů).
Približne pred tromi rokmi som sa rozhodol že by som rád videl aj iné strediska vo Francúzsku než len slávne a najväčšie trojičky (Les Trois Valleés, Paradiski, Espace Killy) v údolí Tarentaise.
Postupne sme aj nejaké navštívili ale tento rok sme mali na pláne vytvoriť údolný tábor ideálne pri zjazdovke a do jednotlivých stredísk dochádzať s tým že by vzdialenosť bola do 20 km, avšak plány nám prekazili plné ubytovania a nakoniec sme skončili ubytovaní v oblasti Grand Massif v stredisku Flaine.
Stredisko Flaine je umiestnené najvyššie v rámci Grand Massif. Hore vedie kľukatá cesta a teda sme sa rozhodli že maximálne pôjdeme autom dvakrat do iného strediska. Počasie a chuť to zmenila na jedenkrát a teda sme 5 dní strávili v Grand Massif a to rozhodne neľutujem. Flaine prekvapilo vo všetkých ohľadoch. Možno je to tým že som mal očakávanie že to je tak stredisko na 2 dni. Nie je. Dá sa tu slušne zabaviť na celý týždeň, predsa 265 km zjazdoviek je dosť a z tohto čísla je minimum prejazdových ciest, takmer všetko sú to nasekané zjazdovky jedna vedľa druhej a to počasie nebolo úplné azúro ale bolo fajn.
Mimochodom som zberateľ papierových mapiek zo stredísk a tu som ich nikde nevidel. mali ich v pokladni za 1 €/ks.
Sjezdovky:
1. deň, 25. 1. 2026:
Bol to prvý deň v tomto stredisku a tak sme sa vybrali na prieskum. Nástup vo Flaine v časti Fôret na lanovku Grands Vans smerom do strediska Morillon. Prvá jazda po zjazdovke Dolomie bola fajn ale táto zjazdovka je tak od 12:00 vždy a za akýchkoľvek podmienok rozbitá nakoľko v jej spodnej časti sa spájajú prúdy lyžiarov ktorý idú z Flaine aj do Flaine.
Pokračovali sme až k lanovke Tete des Saix po zjazdovke Portet, spočiatku je to taká široká rovinatá trať až následne sa mení na jednu z najkrajších carvingových tratí. Pri oddávaní carvingu si treba dať pozor, stĺp lanovky nie je slalomová tyč. Po príchode dole máte na výber buď sa vrátiť naspäť alebo pokračovať v safari lanovkou Moliets, čo sme aj učinili.
Na vrchole tejto lanovky končí aj novovybudovaná lanovka Gron okolo ktorej sú úžasné zjazdovky Zorta, Combe haut, Cupoire. Je jedno ktorú si vyberiete vždy je to jazda snov.
Z vrcholu lanovky Gron sme sa pustili priamo do Morillonu po zjazdovke Sairon ktorá ma niečo vyše 3 km a je prijemné športová akurát po 10:00 sa tu vyskytujú hadíky s inštruktorom ale vždy sa dali bezpečne obísť. Túto zjazdovku obsluhuje dlhá 6sedačka Sairon s rýchlosťou 6 m/s, prípadne ak si chcete jazdu vychutnať a ani nie odpočinúť ale skôr zaspať môžete využiť pomalé fixné lanovky Esserts a Bergin, potom vlekom Vieille a ten vás veľmi rýchlo prebudí a narovná všetky stavce a platničky do výrobného stavu.
Od roku 2017 je novovybudovaná zjazdovka Les Chars vedúca k lanovke Coulouvrier ktorá zaujme prijemným sklonom, priemernou šírkou ale opäť je dlhá asi 3 km. V čase nášho prejazdu sa tu snažilo zopár lyžiarov zvíťaziť nad gravitáciou ale tá sa nedala zahanbiť a výrazne viedla. Ono nie je modrá ako modrá, táto je skôr do červena.
Pokračovali sme do dedinky Samoëns po červenej zjazdovke Parements ktorá sa mení na modrú Dahu. Červená časť je veľmi pekná zjazdovka, modrá Dahu mňa až tak nezaujala nakoľko po nej išli všetci čo sa potrebovali dostať dole, no aj celkovo parametrovo mňa veľmi neoslovila.
V Samoënse sme sa zastavili na obed a zahájili postupný návrat do Flaine.
Ako som spomínal vyššie, návratová zjazdovka Dolomie bola ako po bombardovaní ale chvalabohu je to iba kúsok. No existuje tu trik ako to obísť. Okolo nej ide cesta ktorá je označená ako zjazdovka Grenat a je dosť úzka ale s ňou sa spustíte až k lanovke Corbalanche a teda u lyžiarov evokuje že sa do Flaine takto nedostanú, no stačí sa spustiť po zelenej Arolle k lanovke Le Lac a následne touto lanovkou hore a hneď prestup na návratovú lanovku Vernant.
Vo Flaine sme sa na zaver vybrali do najbočnejšieho sektora kde dominujú prevádzke výhradne vleky Aujon a Grand Grenier. Keďže sú to vleky, zaľudnenie je takmer žiadne a obsluhujú perfektné zjazdovky. Za mňa to boli najmä Cornaline a Calcédoine. Na kraji tohto sektora je ešte kabínka Aup de Veran z ktorej vrcholu ide špičková zjazdovka Lapiaz. Na záver dňa ešte výjazd DMC lanovkou Grandes Platieres na vrchol strediska a odtiaľ po modrej Serpentine. Táto zjazdovka vo vrchnej časti ma protikopce takže oničom, no v spodnej to všetko vynahradí svojimi parametrami.
Mimochodom ak nie je úplne jasno a nechcete z náhornej plošiny fotiť Mont Blanc tak na lyžovanie je určite lepšia kombinácia dvoch sedačkových lanoviek Téte des Verds a Désert Blanc. Obsluhujú to iste, bez čakania a bez roviny do protikopca. Navyše aj s lanovky Désert Blanc je prístupná 14 km dlhá zjazdovka Cascades ktorá vedie do údolného strediska Sixt.
2. deň, 27. 1. 2026:
Druhý lyžiarsky deň sme venovali najmä samotnému Flaine. To azda prekvapilo najviac. Je málo relatívne veľkých stredísk ktoré sú kompaktné a ponúkajú množstvo kvalitných zjazdoviek.
Po výjazde lanovkou Grand Vans pri ktorej nás každé ráno „vypľul“ skibus sme sa vybrali na už spomínanú náhornú plošinu Grandes Platiéres. Na mape je zakreslený vlek Gers s čiernou zjazdovkou a chceli sme ju vyskúšať. Pri vstupe sa pohybovali 2 záchranári tak som sa opýtal či je tato zjazdovka upravená a pani záchranárka odpovedala že je super, jej kolega mal opačný názor a povedal že nie je a že je tam sklon až 75 % a to by bolo problém upraviť. Pani záchranárka mala asi malo záchranných plnení a nudila sa v práci keď nás tam chcela poslať. Samozrejme sme nešli predsa sa nemienim dokaličiť.
Zvyšok doobedia sme venovali zjazdovkám v kotli Flaine ktoré je zbytočné rozpisovať, skrátka len vymenujem ktoré sú famózne. Sú to modré Serpentíne a Cristal. Z červených by som vybral Minos, Lapiaz, Méphisto, no a topka ktorá nesie mená známych čertov (Belzebuth, Lucifer, Faust).
Poobede sme šli preskúmať ešte stredisko Les Carroz a jeho zjazdovky okolo kabínky Kédeuze. Najkrajšia, najdlhšia a najprázdnejšia je modrá Plen Soleil meniaca sa na červenú Timalets. Pozor pre opatrných: Ak používate aplikáciu Grand Massif zjazdovka Timalets konči akoby v dedine. V papierovej mape pri kabínke. Bé je správne. Zjazdovka normálne končí pri kabínke a spodok prechádza pomedzi domčeky.
V Les Carroz po modrých zjazdovkách sa pohybujú kurzy, teda známe hadíky ale keď sa vám podarí ich nestretnúť, sú to tiež zaujímavé zjazdovky. Inštruktori sú však veľmi ohľaduplní a vždy sa dajú bezpečne obísť.
3. deň, 28. 1. 2026:
Keďže sme stredisko mali tak nahrubo prejdené, v tento deň sme sa detailnejšie zamerali na časti Morillon a Samoëns. V Morillone zaujala zelená zjazdovka Marvel o dĺžke 5 km. Vyskúšali sme ju tak z recesie, no v skutočnosti ide o plnohodnotnú zjazdovku po ktorej sa veľmi dobre ide dole. Až posledných 5 bodov je rovina ale ide to po nej bez odpichovania.
Samoëns ponúka v podstate jednu lanovku a niekoľko variant zjazdu (ak nerátame veľkú lúku v samotnom centre dedinky a zjazdovky do údolia). Táto lanovka sa volá Chariande Express a tu bez okolkov dodávam že zjazdovka Marmotte vyhráva vo všetkých ohľadoch. Tie modré sú upravené červené tak aby ich zišli aj slabší lyžiari. Samozrejme ešte Paremnets je super ale dojazd je nutné urobiť po modrej.
Ostatné dni sme už iba vyberali to najlepšie čo stredisko ponúka a musím skonštatovať že ponúka toho dosť a s výborom som bol maximálne spokojný.
V rámci skipassu Grand Massif máte prístup aj k vraj 14 km dlhej zjazdovke Cascades vedúcej z vrcholu Grandes Platieres (2 500 m) až do dedinky Sixt (600 m). V čase našej návštevy bola zjazdovka otvorená avšak bolo tam upozornenie že medzi sektormi B8 a B10 odporúčajú vyzuť lyže pre nedostatok snehu. Takže sme na túto parádu radšej nešli. Štandardne býva otvorená od 10:00 do 14:00 a zo Sixtu chodí pravidelne skibus k lanovke Grand Massif Expres.
Sněhové podmínky:
Strediska samozrejme majú aj zasnežovanie no v našom termíne sa tu jazdilo zväčša na prírodnom snehu ktorého bolo dostatok. Vo Flaine boli otvorené všetky zjazdovky dokonca aj tie čo sú úplné bez zasnežovania a podmienky na nich boli fantastické.
Nižšie položené areály boli v prevádzke všetky, rovnako na prírodnom snehu a dojazdy bal tvrdý technický sneh. Úplne dojazdy do dedín boli zatvorené, avšak tu hovoríme o nadmorskej výške 700-800 m. Konkrétne boli zatvorené zjazdovky Doina a Laberieu do Morillon village a Grand cret do Samoëns Vercland.
Úprava zjazdoviek bola fantastická a okrem veľmi prudkých čiernych zjazdoviek sa upravujú poctivo každý deň všetky.
Strávili sme tu celkovo 5 lyžiarskych dní a počasie bolo rôznorodé. Prvý deň bolo polooblačno a neskôr sa zamračilo. V utorok bolo zamračené ale fantastická viditeľnosť a lyžovačka. Streda bola poznačená miernym snežením ale opäť s výbornou lyžovačkou. Štvrtok bolo v podstate polojasno a z toho vyplývajúce podmienky ktoré boli priam famózne a záverečný deň tak silno snežilo že nebolo vidieť nič, až po presťahovaní do nižších častí sa dala vykonávať činnosť podobná lyžovaniu.
Komfort – lanovky, vleky a zázemí:
Lanovky sa v celej oblasti nachádzajú pomerne moderné a rýchle, sú aj dosť dlhé (2,5 km+), no ako je vo Francúzku zvykom neobsahujú bubliny ani vyhrievanie.
Je vidno že výmeny prebehli pomerne nedávno a tým že všade sa nachádzajú odpojiteľné lanovky tak stredisko aj zatraktívnili. Fixné lanovky sú tu buď veľmi krátke (Demoiselles, Damoiseax v Samoëns) alebo iba doplňujú rýchlejšie alternatívy a za pekného počasia sa na nich dá slušne grilovať (Biollaires v Morillon alebo Diamant Noir vo Flaine).
Na túto sezónu bola vymenená aj lanovka Gron a mierne zmenená jej trasa, ktorá obsluhuje veľmi zaujímavé zjazdovky.
Fixné lanovky ktoré lyžiari využívajú je 4sedačka Corbalanche ktorá prepája Flaine a Morillon avšak dá sa jej vyhnúť tak že zídete nižšie k odpojiteľnej, dlhej a veľmi rýchlej 6sedačke Tete de Saix. Ďalšie sú Lindars Nord vo Flaine ale to je iba najvyšší bod pre fotku a výhľady, Plein Soleil v Morillone ktorej sa dá vyhnúť zídením k údolne kabínke Kédeuze. Posledné fixné lanovky v Morillone Les Esserts a Bergin majú byť v dohľadnej dobe nahradené Telemixom v jednom celku.
Kabínkové lanovky sú bez držiakov na lyže a teda tie musia dovnútra, dosť to znižuje komfort. Čo sa výrobcov lanoviek týka prevláda tu domáca Poma, 5 ks som napočítal značky Doppelamyr, z toho jeden D-line a jeden Leitner. Vo Flaine sa nachádza aj lanovka DMC ktorá je chrbticou strediska a je to vlastne taký predchodca funitelu.
Zalidněnost:
Termín predpokladal priemernú zaľudnenosť, no bola minimálna. Na lanovkách sa nečakalo a keď náhodou tak maximálne na tretiu sedačku. Výnimku tvorila kabínka Grandes Platieres kde sa cez deň čakalo tak do 10 minút a sedačková lanovka Sairon v Morillone kde to bolo okolo 3 minút. Po 13:00 hodine to už bolo všade bez čakania.
Občerstvení a aprés-ski:
Možností na občerstvenie je tu relatívne dosť, ale málo sa ho nachádza na vrcholoch kopcov, jednotlivé chaty sú skôr ukryté v lesnom pásme v dolinách. V čase obeda je ale dosť plno a je nutná rezervácia. Keďže my nevieme kde práve dolyžujeme radšej chodíme okolo 13:00 bez rezervácie.
Obed v takej trošku zastrčenej reštaurácii kde treba isť vlekom Plateau v Samoëns. Chata sa volá Chalet l´Aéro. Mal som tu vynikajúci šalát s syrom Reblochlon a môžem toto miesto iba odporučiť.
To sme zakotvili na vrcholovej stanici lanovky Kédeuze v Les Carroz. Nachádza sa tu veľkokapacitná „tackáreň“ , je to klasika ktorá ma veľmi neoslovila ale najesť sa tu dá, navyše účtovanie mali tak za barom dopletené že sme jedno jedlo mali zdarma.
V tento deň sme jedlo zverili restauracíí nachádzajúcej sa pod nástupnou stanicou fixnej lanovky Plen Soleil kde som mal šalát a brat steak. Jedlo bolo chutné ale chatička je malá ale útulná. Objednáva sa pri bare a platí hneď, s tým že kým som zbalil peňaženku a prišiel k stolu tak nápoje sme mali už tam.
Pôvodne sme mali jesť niekde vo Flaine ale prepadol nás smäd a pri údolnej stanici lanovky Les Molliets je reštaurácia ktorá zvonku vábne nevyzerá ale skúsili sme a tam mi padla sánka. Vrelo odporúčam , perfektný personál , perfektná kuchyňa , veľká terasa na slnku a mnoho miesta vnútri. Jedla typické savojské a každý deň menu. Moji spolu lyžiari zvolili pečenú kačku a tvrdili že lepšiu nejedli. Ja som zvolil menu dňa, nevedel som úplne preložiť čo to je ale veď skúsim. Všeobecne sa vyhýbam vnútornostiam a hádajte čo mi pristalo na stole? Teľacie obličky (ľadviny). Opatrne som ochutnal a to snáď poviem iba že to bolo nebíčko v papuľke. Mňam. Je to rodinná chata kde pracujú 3 generácie rodiny a naozaj sa starajú o to aby človek odišiel spokojný. Génepi na odchod je tam samozrejmosťou.
Zastavili sme sa iba na kávu vo Flaine nakoľko počasie neprialo veľmi lyžovaniu a lyžovačku sme ukončili skôr.
Čo sa cien týka v celom stredisku je to približne takto:
Doprava do střediska a parkování:
Trasa z domu do Francúzska je už pre mňa rutina a teda z Čadce cez Frýdek-Místek, Brno, Praha, Plzeň, Karlsruhe, Bazilej, Bern, Ženeva. Tento krát sme však nešli do Savojska ale do Horného Savojska a teda hneď za švajčiarskou hranicou sa odbočuje na Chamonix po diaľnici až pod samotný kopec. Nasleduje serpentínová cesta typu špagety o dĺžke približne 30 km a ste na mieste.
Stredisko Flaine ktoré bolo naše domovské je postavené ako stredisko bez aut a zrovna pri našej rezidencii sa dalo stáť takmer 2 hodiny bezplatne takže komfortne vyloženie batožiny a potom auto zaviesť na centrálne parkovisko vzdialené asi 300 m. Parkovanie je spoplatnené sumou 10 € deň alebo 66 € týždeň.
Z našej rezidencie nebol výjazd na zjazdovku ale chodil skibus takmer každých 10 minút a teda to možno považovať za ski-in, ski-out. Spočiatku som sa toho bál ale myslím že to majú výborne zvládnuté.
Flaine je typickým francouzským sídlištním resortem, usazeným v lyžařsky prvotřídní horské kotlině, zároveň se ale přeci jen vymyká dosti svébytnou architekturou a také sněhovými poměry - v nejvyšších partiích Grandes Platieres leží obvykle několik metrů sněhu a nejinak je tomu i letos.
Schöneben
