Carezza (Karersee) aktuální report z 07.03.2026

Sjezdovky:

Carezza je menšie stredisko tak na jeden deň, no má zaujímavé zjazdovky a ohromujúce výhľady. Ráno mi tie výhľady neprišli také zvláštne ale ako sa otočilo slnko tak ten výhľad na Rosengarten bol famózny.

Ono tých prekvapení bolo viac. Keďže sme sa tu ocitli neplánovane tak som si večer ani nepozeral lanovky a zjazdovky ako to robím vždy. Prvé prekvapenie bolo že lanovka Laurin 1 ma 3 600 m. Pekne. Okolo ide aj zjazdovka, je tak užšia a skôr návratová ale ráno slušne rýchla a dobrá na rozlyžovanie.

Vyviezli sme sa ďalej kabínkami Köning Laurin 1 a 2 (v medzistanici treba prestúpiť) a podobne ako deň pred tým rýchlo sme šli za slnkom aby sme vyskúšali nenarušené svahy inváziou lyžiarov. Zbytočné obavy. V celom stredisku nás bolo 5 a pol. Keby sa nekonali detské preteky a v sedle Carezza nejaké slávnosti tak by tu bolo viac vlekárov ako lyžiarov. Po vystúpení z kabínky sme sa vybrali celkom prudkou zjazdovkou Laurin 2, je prehľadná a ráno v tieni.

Potom sme odbočili na zjazdovku Tschein. Je to modrá zjazdovka a celkom ma bavila hoci je mierna. Je príjemná na pekné široké oblúky. V jej závere je úplne nová kabína Franzin ktorá nahradila vlek (výber kabíny nechápem).

Takto sme sa dostali k lanovke Paolina ktorá má 3 zjazdovky a napriek tomu že sme ich chceli vyskúšať ráno tak boli ako trapézový plech a až nebezpečne ľadové. Po približne hodinke sa nachádzali v optimálnom stave. Nastal presun na Pra di Torri kde sú 3 severne orientované zjazdovky a každá inej farby. Čierna je priama okolo lanovky a dobre lyžovateľná. Červená je jej obchvat ale v parametroch riadnej zjazdovky a možno by som povedal že aj jednej z najlepších v stredisku a modrá je len cesta ktorá vás privedie ku chate, to rozhodne nie je na lyžovanie.

Sněhové podmínky:

Snehu dostatok, hlavne na zjazdovkách, zjazdovky otočené na juh v absolútne super stave aj poobede nakoľko tu bolo malo ľudí.

Počasie gýčovo nádherné až sa žiada povedať že sa nevymykalo štandardom talianskych Álp.

Komfort – lanovky, vleky a zázemí:

Lanovky sú tu moderné a je vidno že stredisko tu investuje. Nemám ešte úplne naštudované staré mapy strediska aby som to vedel porovnať keďže som tu bol prvý krát.

Bohužiaľ aj tu prišla infekcia v podobe neúnavného stavania kabín namiesto sedačiek. Samozrejme kabíny z údolia pochopím to je logické a navyše sú dlhé, ale relatívne nová lanovka Köning Laurin 1 a 2 je krátka a to vyzúvanie je absolútne otravné. Dobre, možno niekto bude argumentovať že leto je tiež sezóna tak to by som ešte dáko pochopil.

Pochopím aj kabínku Hubertus kde je okolo nej sánkarská dráha a obsluhuje zjazdovku vhodnú pre deti a kurzy.

Čo však absolútne nepochopím je nová kabínka Franzin ktorá nahradila vlek. Áno jednomiestny vlek bol nahradený 10miestnou kabínkou obsluhujúcu jednu zjazdovku v parametroch traverzu.

A čerešnička na záver, lanovka Paolina ma byť tiež nahradená kabínkou . Apropo pokiaľ je mi známe lanovky typu Telemix sú v ponuke stále, tak prečo sa to na takýchto miestach nestavia? A taktiež sa v posledných rokoch rozmohli sezónne kombinovane lanovky a síce v zime sedačky a v lete kabínky, tak prečo iba kabíny? Franzin ma 1 000 m a naproti je lanovka Tschein s 2 200 m a je to krásna 6sedačka...

Zalidněnost:

Po tom čo som videl v Obereggene som myslel že dnes som viac menej dolyžoval, avšak tu to neplatilo. Ľudí minimum a tie zjazdovky hoci južné držali aj preto že ich nemal kto rozbiť. Absolútne parádna lyžovačka na záver sezóny.

Občerstvení a aprés-ski:

Doobedná káva a varené víno bola v časti Pra di Torri v chate Latemarwiesen a obed som si konečne dal špagety Carbonara za 14 € na vrcholovej stanici lanovky Laurin 1 v chate Obertiescher Alm.

Doprava do střediska a parkování:

Išli sme z ubytovania v meste Seis odkiaľ je to podobne ako do Obereggenu 45 minút. Cesta je horská zo zákrutami a radarmi ale je v pohode prejazdná.

Zo strediska sme sa vracali ešte na ubytovanie a na druhý deň sme sa išli pozrieť na preteky super-G vo Val di Fassa (San Pellegrino) a odtiaľ sme už rovno zišli dole na talianske diaľnice a cez Belluno a Udine na Tarvisio a cez Rakúsko domov na Kysuce. Musím však skonštatovať že povrch rakúskych diaľnic je rok čo rok horší. Talianske diaľnice aj keď sú drahšie ale sú rovné ako stôl.