Les Arcs aktuální report z 04. - 09.01.2026

Sjezdovky:

1. deň, 4. 1. 2026:

Z ubytovania v časti Chantel sme sa vybrali novou lanovkou TransArc na vrchol Col de la Chal 2 600 m smerom k lanovke Varet po zjazdovke Plagnettes, ktorá bola krásne upravená a široká. Pokračovali sme až na vrchol Aiguille Rouge 3 226 m. Z tohto vrcholu vedie vraj najdlhší zjazd v Alpách až do dedinky Villaroger s prevýšením 2 000 m, tak prečo ho nevyskúšať? Začiatok bol veľmi, ale veľmi prudký nakoľko miernejšia zjazdovka „naokolo“ bola zavretá. Táto extrémne prudká časť však bola upravená. Pokračujúca časť zjazdovky bola silno vyfúkaná a objavovali sa kamene, neskôr už bola zjazdovka v poriadku a kde tu kameň, no treba poznamenať, že sa tu jazdí na prírodnom snehu a kameň sa zvykne uhnúť a teda na lyžiach sú šrámy, ale veľmi plytké nevyžadujúce zalievanie.

Po odbočení na Villaroger sa zjazdovka mení na červenú a je z nej príjemná červená zjazdovka až k vrcholovej stanici tohtoročnej novinky 10miestnej kabínky, ktorá nahradila 2 staré fixné sedačkové lanovky a skrátila čas výjazdu o 13 minút! Od vrcholovej stanice kabínky už dole bola otvorená iba modrá zjazdovka Lys, ktorá je vlastne iba obyčajná cesta. Všetky prudšie varianty sa intenzívne zasnežovali, takže kto tam cestuje v týchto časoch, si tam môže parádne zalyžovať. Tento zjazd je tak trochu marketingový a sú v stredisku aj podstatne lepšie a krajšie zjazdovky.

Zo sektoru Villaroger sme sa chceli vyhnúť fixnej lanovke Droset a na návrat do centrálnej časti sme použili zjazdovku Rhonaz. Nápis na jej začiatku „thin snow cover“ hovoril, že tam je málo snehu, ale povedali sme si, že keď je otvorená, tak to bude v pohode. Nebolo. Zvládli sme. Najhorší je koniec tejto zjazdovky, kde okrem toho, že treba prejsť cez hlavnú cestu, treba šliapať z lyžami do kopca, nakoľko lanovky Comborciere a Pré Saint Éspirit začínajú na kopčeku. Takže keď sa budete vracať zo sektora Villaroger, vždy použite lanovku Droset a zjazdovku Réservoir.

Zvyšok dňa sme lyžovali červené zjazdovky v Arc 1600 a neskôr nad Arc 2000. Tu by som chcel vyzdvihnúť najmä červené Chachette, Clocheret, Grand Col, Reches a nádhernú modrú Edelweiss + dojazd Vallé de Arc1. Všetky tieto sú úžasne športovo carvingové zjazdovky.

2. deň, 8. 1. 2026:

Tu sa už pokazilo počasie a jednoliate azúro nahradilo sneženie. V tento deň boli zjazdovky dobre upravené a na nich tak 7-10 cm prašanu. Úžasná lyžovačka. V tento deň sme sa zamerali na stredisko Peisey-Vallandry. V tento deň sme v podstate lyžovali všetky červené zjazdovky nad obcou Valandry. Tieto zjazdovky sú prijemného športového sklonu, ale križujú ich cesty, načo treba dávať pozor pri zjazde, aby ste nelyžovali vo vzduchu. Ako najkrajšie sa mi zadali Myrtilles, Morey a Ours. Zjazdovky sú tu v pásme lesa, takže sú ukryte pred nepriazňou počasia a sú príjemne športovo-široké. Nájde sa tu aj pár modrých, no ak to nie je práve cesta tak je to tá istá červená akurát inej farby.

V tejto časti sa nachádza prechod do strediska La Plagne a začína tu dvojposchodová lanovka Vainosse express, čo znamená, že v pekných dňoch, keď lyžiari migrujú, tu býva rušno, a to najmä na tých modrých kríženiach.

3. deň, 9. 1. 2026:

Tento záverečný deň bol zásadne iba pre silné povahy. Malo napadnúť 40 cm snehu. Predpoveď nevyšla. Napadlo 70 cm a do soboty ešte malo padať.

Pôvodne som chcel lyžovať v Arc 2000, no ten bol zavretý pre lavínové riziko 4/5. Opäť som sa teda presunul do Peisey Vallandry, ale lyžovačka to už nebola úplne dobrá, nakoľko toho čerstvého snehu už bolo veľa, tým že mnoho lanoviek stálo pre nepriazeň počasie, tak aj ľudí bolo veľa na tých pár otvorených. Neskôr som sa presunul do Arc 1600, kde lyžovačka bola v rámci možnosti najlepšia. O 14:00 som to zabalil a išiel som vykopať auto, aby sme v sobotu mali menej roboty, čo sa ukázalo ako dobrý nápad.

Sněhové podmínky:

Ukázalo sa, že po nasnežení nastala v stredisku paralýza. Lanovky mnohé začali prevádzku až okolo 10:30 a niektoré ani nezačali. Ono personál chodí k lanovkám okolo 8:40, no a to do 9:00 nejde otvoriť ani pri turbo rýchlosti a keď k tomu pridáme laxnosť Francúzov, aby sa náhodou nespotili, tak to ani inak byť nemôže. V prevádzke však bolo dostatok zariadení.

V pekných dňoch boli zjazdovky super upravené a bolo podľa mňa aj dostatok snehu. V Les Arcs je však veľa zjazdoviek nezasnežovaných a funguje sa na prírodnom snehu, čo je super, ale oni majú také špecifické zasnežovanie, ktoré sa robí ratrakom. Ako? Majstri svojho remesla nahŕňajú sneh zboku zjazdoviek, z lúk a podobne a s tým nahŕňajú aj kamene. Na niektorých miestach ich bolo naozaj veľa.

Komfort – lanovky, vleky a zázemí:

Od mojej poslednej návštevy, kedy som práve kritizoval lanovky, že sú pomalé a fixné sa dá povedať, že CDA zapracovala na modernizácii a v podstate vymenili všetky lanovky za odpojiteľné. Teda zopár fixných tu je, ale nie sú veľmi podstatné, alebo sú krátke. Nové odpojiteľné lanovky sú bez bublín okrem dvoch Arcabulle (Poma) a Pré Saint Espirit (Doppelmayr). Je tu rôzny mix výrobcov a okrem domácej Pomy aj Doppelmayr, Leitner, BMF, Garaventa....

Všetky prístupové lanovky z doliny boli zmenené na kabínkové s rýchlosťou až 7 m/s (oni tak aj jazdia): ide o lanovky Vallandry, TransArc, Villaroger. Nové odpojiteľné sedačkové lanovky za uplynulých 11 rokov boli Pré Saint Espirit, Carelley.

Možno do budúcna by sa zišlo vymeniť lanovku Peisey, ktorá je pokračovateľom Vainosse expressu, za kabínku ,nakoľko všetci, čo vystúpia z tejto prepojovacej lanovky, sú aj tak vyzutý a nevznikal by taký veľký chaos.

Samozrejme najväčším lákadlom je prepojovacia lanovka Vanoisse Express, ktorá má 2 kabínky, každú dvouposchodovú, a v priebehu rokov bola na každej znížená kapacita z 200 osôb na 187, nakoľko bolo do nej pridané ohradené sklo na podlahu a pekne vidno dole pod seba. Zaujímavosťou je, že ono sa v podstate nejedná o bežnú kyvadlovú lanovku, ale ide o 2 samostatné lanovky a kabíny môžu chodiť súčasne, ale aj sa striedať v závislosti od dopytu cestujúcich.

Zalidněnost:

Vzhľadom na termín hneď po Novom roku bolo ľudí celkom dosť, resp. o mnoho viac ako o takomto čase býva napríklad v Les Trois Vallées. Nasýtenosť sa prejavovala najmä v okolí ubytovacích kapacít, normálne v teréne to nebolo príliš poznať. No a samozrejme prepojovacia lanovka bola plná, ale to je spôsobené jej konštrukciou, keďže nemá plynulý chod.

Občerstvení a aprés-ski:

Možností na občerstvenie je tu relatívne dosť. V čase obeda je ale aj plno, my radšej chodíme okolo 13:00. Čo sa cien týka:

• Varené víno 5 €
• Káva 2-3 €
• Pivo 7-9 €
• Polievky 13 €
• Hlavné jedlá od 20-30 €
• Čaj 4 €

Drvivá väčšina je tu s obsluhou a nájde sa aj "tackáreň".

Doprava do střediska a parkování:

Trasa z domu do Francúzska je už rutina a teda z Čadce cez Frýdek-Místek, Brno, Praha, Plzeň, Karlsruhe, Bazilej, Bern, Ženeva, Chambéry, Moutiers a údolie Tarentaise. Cesta bola v pohode bez nejakých prekážok akurát už na stúpaní do Les Arcs nás navigácia viedla cez nejaký salaš a aj keď tam bola tabuľa niečo o GPS tak som jej veľmi nerozumel. Nakoniec vysvitlo, že išlo o upozornenie, že ak nás tade vedie navigácia, máme to obísť po normálnej ceste, ale keďže cesta bola bez snehu, prešli sme.

Parkovanie je zabezpečené na veľkých záchytných parkoviskách. Pri našom ubytovaní bola možnosť iba na naloženie a vyloženie vecí. Parkovanie v stredisku stálo 88 € na týždeň. V ponuke bola aj garáž za 90 €, čo by nám uľahčilo prácu s ometaním snehu, no garáž bola pre auta s výškou do 1,95 m. Náš Peugeot Rifter aj s truhlou má 2,3 m.

Naspäť by to už tade nešlo. Napadlo celkovo vyše jedného metra snehu a dole sme zišli v pohode bez reťazi, ale pred nami šli auta rýchlosťou 30. Vždy sa zastavujeme v supermarkete v Moutiers, tentokrát sme to urobili už v Bourg Saint Maurice a to bola ťažká chyba. Zatiaľ sa utvorili kolóny a my sme do Ženevy išli 3 hodiny (od Moutiers je už diaľnica). No vraj tí po nás sa zdržali až do 10 hodín, to nás obišlo našťastie. Cesty však neboli bohvie aké, najmä po Nemecku, tak sme domov išli až 22 hodín aj s pauzami. Bola to dlhá cesta.