Úsmevné lyžiarské začiatky?spomínajme...

(arsi, ) Na túto tému má priviedlo vlákno „Přísná učitelka: Artis Compact 734 FG“,do ktorého to nepatrí.Začal som trochu spomínať,ako to bolo so mnou,ako s mojimi kámošmi.Ako sme sa učili lyžovať,kto nás učil,kto nás trénoval.Prvé zjazdy na „lyžiach“ som absolvoval medzi lyžami bývalej pretekárky.Držala ma a ja som bol viac vo vzduchu než na snehu,neskôr som dostal základy pluhu,zatáčania a bol som hodený „do vody“ a učil som sa sám.Veľmi rýchlo som prišiel na to,že nepotrebujem nikoho na vysvetľovanie techniky.Úplne mi stačilo,aby som sa díval na druhých,išlo to úplne jednoducho.Aj preto som časom vedel snáď všetky možné štýly,aké existovali.Proste ma ako decko vždy niekto uchvátil a ja som sa hneď chcel vyrovnať:-)Ale na jednej záležitosti som stroskotal hneď v začiatkoch.Vleky! Vždy som potreboval pomoc na kotve a Pome.Dosť som sa bál,lebo sám som si vždy nalískal čo sa do mňa vošlo:-)V podstate som vo svojej lyžiarskej kariére už nikdy ničoho nebál tak moc ako začiatkov na vlekoch.Ani tých najexponovanejších a najhnusnejších svahov,čo som kedy zišiel.Tak ma prihlásili do lyž.oddielu.Nie preto,že to chceli rodičia,chcel som to ja.Boli by radšej,keby som bol horolezcom,ski­alpinistom a extrémnym lyžiarom.Tak som sa stal univerzálnym.Ho­rolezcom nachvíľu,skial­pinistom nasilu a freeriderom občas.Mame som urobil najväčšiu radosť keď som jej predviedol v 8 rokoch poriadne ostrý zjazd strmým žľabom vo Vysokých Tatrách aj s regulélnym dropom pre mňa vtedy „brutálnej“ skaly(cca 3m).Tešila sa,všetko zúrivo fotila a až doma zistila,že vo foťáku nebol založený film:-)Myslela si,že dostávam rozum a možno konečne prestanem s tým „trápnym"jazdením v tyčiach.Ale neprestal som hneď.Tréneri(moc rád na nich spomínam)sa so mnou "naťahovali“ už od začiatku.Nebol som moc dobrý „materiál“.Mal som už kopu pevne zafixovaných chýb,vlastných „zlepšovákov“ a podobných záležitostí,ktoré oni tak milujú:-)Navyše prirodzený odpor voči autoritám tiež pomôhol aby som sa rýchlo stal všeobecne „obľúbený“.Boli to pekné roky.V lete nekonečné suché tréningy,zbieranie kameňov zo zjazdoviek a behanie zo svahu v bránkových zostavách(nesmejte sa,fakt to funguje).Aj toto skončilo a po sezóne lyžovania na voľno som skončil úplne.Ani trochu mi to nechýbalo.Prešlo veľa sezón,premeškal som carvingovú revolúciu až sa ma raz priateľka opýtala či viem lyžovať.„Ja?,no trochu,kedysi. A prečo vlastne?"Len tak a či by sme nešli."Kľudne"V po­žičovni som si požičal 190cm lyže a zisťoval som či sa lyžovanie naozaj nedá zabudnúť.No v podstate nedá.Aj keď som premeškal carvingovú revolúciu na svahu to tak nevyzeralo.Za celý deň som nevidel jediný vyrezaný oblúk.Skúšal som ho vykrojiť sám na tej 190-ke,ale to som si hneď na úvod ukrojil moc veľké sústo:-)Ale zaujalo ma to.Ďalšiu sezónu som chcel ten carving skúsiť opäť.Bol som prekvapený,že od údajnej carvingovej revolúcie prešlo už pár sezón a na svahoch to nebolo badať.Po tom ako som sa teoreticky dovzdelal som putoval v inom stredisku do požičovne a požičal si 160cm "sranda“ lyžu.Trochu som to rozbehol a naklopil…a už som letel von z viazania.Po­nadával som si a pri vleku som doťahoval.Ale kam?Keď rentálové viazko končilo na 10 DIN.Dotiahol som teda ten 1 DIN a ešte 2 krát vyletel z lyží:-)Carving som sa nenaučil.Ďalší výjazd na hory som už mal lyže svoje.R17m,moje prvé carvingové lyže.Išlo to ešte rýchlejšie než som čakal.Prvé oblúky v prvých minútach,len postoj som mal zábavný.100%váhy na vonkajšej lyži,vnútorná nad snehom a neuveriteľný odklon trupu:-)Kámoš fotil,pozrel som sa na displej,zasmial som sa na sebe a behom prvého dňa som sa zrovnal do normálnejšej podoby.Ešte dlho potom som bežne na svahu nevídaval čisto vyrezané oblúky.Mám podozrenie,že ich jazdili vždy v deň keď som tam nebol:-)Neskôr pár vyznávačov funcarvingu,ktorým to nešlo ani len trochu,asi začínajúci.Sa­mozrejme som si fun skúsil,čítaval som konkurenčný mag a tam za fun lobovali asi nonstop.Nechytilo ma to,prišlo mi to moc jednoduché a celkovo pomalé.A tak som sa vrátil k race.A ostat­ný?Najkrajšie chvíle som zažil,keď som učil lyžovať priateľku a pred očami sa mi premenila zo začiatočníčky na slušnú slalomárku.Len do tých tyčí nechce ísť:-)Ešte by som ju chcel naučiť necarvingovú klasiku.Aby neostala len polovičným lyžiarom.Moc sa jej do toho nechce,jej prvé vlastné lyže boli už moderné slalomky a je rozmaznaná.Klasický oblúk nie je minútová záležitosť.Mám kamaráta,ktorý je brilantný klasik,carving mu nehovorí nič.Raz som mu skúsil požičať slalomky a po teoretickom výklade ako to funguje mi už v druhej jazde(cca 10min.)predviedol ukážkový čistý carving.Dal si ešte pár jázd a vrátil mi lyže,„že je to trápne jednoduché a tak a radšej ostane pri klasike“.Ostal­.Jazdí prevažne freeridy.
Počas života mi lyžovanie prinieslo jedny z najkrajších momentov.Máločo sa vyrovná pocitu na štarte slalomu.Ale stáť na hrane priepasti poriadne exponovaného freeridu je určite krajší pocit.Učite kvôli prírode a potom aj keby ste štartovali „Die Streif“ v Kitzbuheli 100% sklon tam nenájdete.Streif je rozhodne o moc ťažší,ale ten pohľad je proste iný.Túto zimu jazdím veľmi málo,o to viac si to potom vážim.Na pretekoch som úplne najhorší,ale na ďalší štart sa postavím s úsmevom opäť.A o to ide:-)))

ak sa chcete tiež podeliť o…

(HOnza, jv5p@e-nisa.cz) to je moc pěkný čtení – až budu mít víc než chvilinku, taky něco napíšu …