Sjezdovky:
Keďže naša zásada je spávať v zariadeniach Ski In - Ski Out čo
najrýchlejšie sme z Colfosca prelyžovali na vrchol lanovky ktorá ide z La
Villa. Prvú sme dali legendárnu zjazdovku Gran Risa kde sa jazdí Svetovy
pohár. Túto zjazdovku radím do kategórie "dal som ju" i keď som dobrý
lyžiar osobne z nej nemám pôžitok. To sa však nedá povedať o susednej
Altin. Tá je extrémne široká, dlhá 3 200 m s perfektným sklonom a tomu
hovorím jazda. Toto je jednoducho to prečo som tu ochotný prísť.
Ďalšia zjazdovka je kúsok ďalej je La Crusc ktorú sme teraz na jar
nestihli no každopádne stojí za to. Tento rok sme po Altine venovali zjazdom
do San Cassiana avšak tu rýchlo pribúda ľudí tak sme sa presúvali postupne
po "detských modrých" do oblasti Pralongiá 1. Je tu vynikajúca, absolútne
prázdna zjazdovka č. 21A. Blbý je dojazd kde novú lanovku posunuli trocha
dopredu a zo zjazdovky sa treba vyzuť, prejsť cez cestu, obuť,
zakorčuľovať do kopca a potom nastúpiť na lanovku. Povedal som zo srandy
že toto navrhoval inžinier a hádajte čo je na betónovom stĺpe pri lanovke?
No tabuľka s rovno štyroma inžiniermi ktorý sa zaslúžili o výstavbu
lanovky a teda aj tento počin...
Ďalej sme sa presunuli na Pistu del Sole ktorá je po Altin a La Crusc
ďalšia top. Nevynechali sme pri návrate vlek Crep de Mont a dolyžovali sme
to nad našim hotelom pod vrchom Col Pradat.
Sněhové podmínky:
Absolútne super. Slnko, sneh a pohoda...
Komfort – lanovky, vleky a zázemí:
Budem sa už opakovať ale aj tu je cítiť výrazný posun vpred. Lanovky
nové alebo obnovené, rýchle a komfortné. Komu by sa nepáčilo, v Passo
Tonale ho rýchlo vyliečia ako vyzerajú neudržiavané lanovky.
Zalidněnost:
Štandardná ako po prázdninách. Bolo počuť hodne češtiny nakoľko
Praha a Brno ešte prázdninovali.
Občerstvení a aprés-ski:
Káva a víno v chate smerom do San Cassiano a obed na vrchole lanoviek Cherz
pri návrate. Ceny štandardné niečo medzi AT a FR ale znesiteľné.