Serre Chevalier aktuální report z 19. - 21.01.2025

Sjezdovky:

Pri pohľade na mapu sme sa rozhodli, že stredisko si tak trochu rozdelíme na 3 oblasti a každý deň sa v nej zdržíme dlhšie.

Dá sa povedať, že okrem vleku Eychauda sme prelyžovali aspoň letecky všetko. Tento vlek bol mimo prevádzky resp. jeden deň išiel, ale iba pre tréningy lyžiarskeho tímu, ktorý mali z vrcholu postavený zjazd.

1. deň: Nástupný bod vyplývajúci z miesta ubytovania ve Villeneuve bola kabínková lanovka Aravet, ktorá je o 17 rokov staršia ako ja a jedná sa o posledné klasické vajíčko od Pomy. Má úctyhodných 50 rokov a stále slúži. Pokračovali sme lanovkou Foret a celé doobedie sme lyžovali túto časť strediska. Zo zjazdoviek, ktoré ma najviac zaujali, vyzdvihnem Alpage (krásna široká modrá), Draye (červená, prehľadná a športovo ladená), Marteau (dlhá, modrá a takmer ľudoprázdna), Casse du Boeuf (dlhá, čierna, ale veľmi prijemná, i keď miestami prudká), Bois des Coqs (športovo ladená červená, ale s neprehľadnými zlomami).

Poobede sme sa vybrali okolo lanovky Côte Chevalier do ďalšej časti strediska a následne po zjazdovke Bez dole do údolia. Zjazdovky Traverse a Lacets sú celkom príjemné, i keď miestami užšie. To sa nedá povedať o zjazdovke Bez. Tá je značená červeno, ale je úzka, neprehľadná a vôbec sa po nej dobre nelyžuje. Obsluhuje ju supermoderná nová 10miestna kabínková lanovka, ale v podstate slúži ako vysávač z údolia, keďže žiadna normálna zjazdovka k nej nevedie.

Následne sme sa teda vyviezli spomínanou lanovkou Pontilas, ktorá vás síce vyloží vyššie, ale cítite sa akoby v území nikoho, je tu len pár vlekov. Ale to údolie je tak fantastické a tak krásne, že aj môj 69-ročný otec tu na klasických vlekoch typu H urobil 10 jázd. Tu by sa ozaj šikla 6sedačka. To by bola paráda.

V tejto oblasti sme ešte urobili jazdu na zjazdovke Cucumelle, ktorá je veľmi široká, dlhá a perfektná, ale už poobede bola rozbitá, keďže jej kvality si denne vychutnávajú stovky ľudí.

Postupne sme sa začali presúvať na apartmán, ale zabehli sme ešte do Chantemerle po zjazdovke Luc Alphand, ktorá ma veľmi slušné parametre, ale v spodnej časti je moc naklonená na jednu nohu.

2. deň: Ráno opäť vyrážame na kabínku Aravet a tento raz je cieľom časť nad Brianconom. Ideme priamo tam bez zastavovania a z vrcholu sa spúšťame až úplne dole do Brianconu. Je to veľmi dobra zjazdovka s viacerými variantmi prejazdu - spodná časť zjazdovky však bola bez snehu (asi 50 m) a informovala o tam tabuľka "kamene", no mám dve oči, tak vidím aj bez nej. Potom treba schodmi a mostom prekonať cestu a dostať sa ku kabínke, bolo tu dosť teplo, asi by sa tento prístup dal aj rozumnejšie urobiť, ale zvládli sme, dokonca dvakrát.

Ešte sme urobili zopár jázd na vrcholových zjazdovkách Chauvet a Bergers, ktoré sú jemné a krásne carvingové. Prehupli sme sa cez kopec a zlyžovali modrú Myrtiles, ktorá má v strede veľmi zúžený profil a potom sme sa po červenej presúvali ku zjazdovkám Eduits a Aigullette, ktoré obsluhuje rovnomenná sedačková lanovka. Tieto dve zjazdovky sú asi najlepšie v stredisku. Primeraný sklon, krásny carving, žiadny ľudia, až na tú pomalú sedačku.

3. deň: Na záverečný deň zostával sektor Monetier les Bains. Lanovka Cucumelle nepremávala a teda do tohto sektora sa dostať dalo, ale naspäť jedine skibusom. Lanovku však o 13:00 spustili, tak skibus nás obišiel.

Neviem, ako to napísať, ale za mňa sa jedná o najlepší sektor strediska. Po ktorejkoľvek zjazdovke sa pustíte, z tej máte ohromný zážitok. Najmä všetky varianty okolo extrémne dlhej lanovky Bachas.

Potom sa táto časť hore akoby roztrojila. Zjazdovky okolo lanovky Cibout sú fajn, ale buď je úzka (modrá), neprehľadná (červená) alebo neupravená (čierna). Potom je tu nová sedačka Eychauda, okolo ktorej ide príjemná modrá zjazdovka, ale trošku preplnená. No a potom je tu zjazdovka z vrcholu Pic de Yret, ktorá okrem nádherných výhľadov ponúka aj parádne zvezenie, ak nerátame tú katastrofálnu lanovku. Zo všetkých zjazdoviek má najviac zaujala červená Corvaria a modrá Rochamount.

Po ceste naspäť sme ešte lyžovali okolo lanovky Clot Gautnier, kde sú úplne parádne 2 zjazdovky Clot Gautier a Sellettes.

Sněhové podmínky:

Snehové podmienky boli v podstate fantastické. V tomto stredisku majú zasnežovanie ledva do polovice a ostatok je na prírodnom snehu, čo považujem za super bonus v dnešnej dobe. Keďže tento rok je aj tu snehu menej, ratrakári sneh nahŕňali zboku a sem tam aj s nejakým šutrom, ale ozaj nič zlé.

Komfort – lanovky, vleky a zázemí:

Lanovky sú tu prevažne novšie alebo nové. Všetky podstatné sú odpojiteľné a rýchle, no niekedy sa zdá, že sa veziete dlho, no potom zistite, že pri dĺžke lanovky 3 km a viac to už rýchlejšie nejde.

Nová 10miestna kabínková lanovka, ktorá nahradila prototypový systém DMC, je krásna a rýchla, avšak neobsluhuje dobrú zjazdovku, tak jazdí celý deň poloprázdna a škoda, že súčasťou projektu nebola aj výstavba 6sedačky v hornej časti.

Lanovka Côte Chevalier je posunutá nižšie ako pôvodná a príchody k nej sú veľmi úzke. Spolu s lanovkou Pontilas tvoria os strediska, ale lanovka Pontilas končí po novom vyššie a Côte Chevalier nižšie, čo znamená že medzi nimi treba zlyžovať, ale sú to iba úzke cesty a vytvára sa tu obrovský špunt a masa ľudí, čo sa mi zdá dosť nebezpečné. Neviem, či táto prestavba priniesla želaný efekt.

Lanovka Prorel v Briancone je celkom v pohode, ale potrebuje nové kabínky, tam sa sedí iba na takej žŕdke a nie je to prijemné, navyše je dosť dlhá.

Ďalšou prestavbou prešiel sektor v Chantemerle. Bola zrušená lanovka Grand Alpe a 1. úsek kyvadlovej lanovky. Túto kyvadlovú lanovku dopĺňala 6sedačka Bletonet. Teraz sa priamo na Grand Alpe dostať nedá, kyvadlovú lanovku nahradila moderná 10kabínka a sedačka Bletonet sa točí len tak, veď čo už, keď tam je. Tým pádom sa preplňuje sektor Ratier.

Taktiež je tu sedačková lanovka Aigullette, ktorá je fixná a už nie tak pohodlná, navyše ju v čase našej návštevy mali pustenú dosť rýchlo a keďže nemá nástupný pás, tak treba rýchlo sadať, otec to nestihol a sedačka ho zobrala do chrbta a ja už som ho neudržal a musel som ho pustiť, chvalabohu sa nič nestalo, ale od tohto momentu sedačková lanovka chodí vyhliadkovou rýchlosťou.

Sedačková lanovka Pic de Yret je dlhá a pomalá a veľmi na nej vymrznete, tam by chcelo niečo pohodlnejšie, hoci aj staršie.

Potom tu máme ešte vyššie spomínanú kabínku Aravet, no ta je v takom sektore, že to asi nikomu nevadí, ale asi ju raz vymenia, keďže už ťahá 50. sezónu.

Všetky ostatné sedačky sú nové a prevažne od francúzskej Pomy a jedna od BMF.

Zalidněnost:

Na lanovky sa nikde nečakalo, takže akurát.

Občerstvení a aprés-ski:

Toto je vec, za ktorú dávam dole 1 hviezdu. Je tu veľmi málo reštaurácii a keď sú, tak sú obrovské a samoobslužné (v jednej sme mali číslo stola 240), zle sa tu orientuje, je tu veľa ľudí a nepôsobí to dobre. Chýbajú také tie "Hutte" ako v Taliansku alebo aj Les Trois Vallées.

Jedli sme tu síce každý deň, ale najlepšie to bolo pod stanicou vleku Cretes, kde som mal cibuľačku za 10 € a veľmi dobre jedlo bolo aj na Ratier, kde som mal Boite Chaude (roztopený reblochlon) za 28 €, ale ten chaos...

Opak bol v reštaurácii pri lanovke Cibout v Monetier, kde to jedlo stalo za nič ponukou aj kvalitou, ale zato cena bola štandardne vysoká.

Doprava do střediska a parkování:

Do strediska sme prišli z domu cez CZ, DE, SUI a FR. Neviem, prečo som išiel takto, cez IT by to bolo bližši,e ale som takto zvyknutý chodiť do Les Trois Vallees. Cesta však v poriadku, suchá a trvalo to dokopy asi 16 hodín. Preto píšem dokopy, keďže sme po ceste spali v Karlsruhe a človek neprišiel po 1 644 km taký rozbitý.