Sjezdovky:
1. deň, 5. 1. 2026:
Celkovo druhý deň lyžovania sme sa rozhodli prejsť do susedného
strediska La Plagne. Smerovali sme najrýchlejšou trasou z Les Arcs a to po
modrej zjazdovke Plan Bois. V podstate sa jedná viac o cestu než zjazdovku a
myslím že sa dá aj rýchlejšie dostať k prepojovacej kabíne Vainosse
Express.
Po preklenutí údolia sme sa ocitli v stredisku Montchavin ktoré
administratívne patrí pod La Plagne. Zišli sme až k údolnej stanici lanovky
Montchavin, no tu treba povedať že otvorená modrá zjazdovka Mont Blanc v
spodnej časti od nástupnej stanice lanovky Plan Bois je tiež iba cesta.
Vyviezli sme sa teda sedačkovou lanovkou Montchavin a hneď nadväzujúcou
lanovkou Pierres Blanches. Cieľom dnešného výletu bol „nový ľadovec“ a
južná oblasť Champagny en Vainosse.
Po vystúpení z lanovky Pierres Blanches ma lyžiar 2 možnosti ako sa
dostať vyššie a síce využiť pomalú lanovku Dos Rond alebo vlek Plan
Leschaux. Vybrali sme vlek, je kratší a rýchlejší. Následne sme mohli
ísť cez Plagne Bellecôte ale ako rýchlejšia možnosť bolo použiť
kombináciu lanoviek Crozats a Inversens. Zjazdovka od vleku smerom k lanovke s
názvom Carolley bola fantastická s ideálnym sklonom a veľmi dobre upravená
navyše na slniečku. Spojka medzi lanovkami Crozats a Inversens bola miestami
kamenistá. Zjazdovka Inversens je čisto prírodná a bola vo fantastickom
stave. Taká parádna červená, športová a príjemná.
Po vystúpení sa ocitnete na vrchole Roche de Mio kde sa stretáva 5
lanoviek a kúsok zjazdovky je spoločný na všetky strany. V mravenisku je
voľnejšie. Z Roche de Mio ide nová kabínková lanovka Glaciers ktorá ide v
prvom úseku rovnako ako jej predchodkyňa, druhý úsek je viac zalomený
doľava a sprístupňuje nový vrchol s ikonickým názvom Live 3000. Starý
ľadovec ktorý bol prístupný ešte 2 roky naspäť sa opustil pre zosuv pôdy
pri bývalej lanovke Traversee. Takže ľadovec Chaiupe je už pre lyžiarov
uzavretý a okrem kabínky bola v tejto oblasti zrušená aj 4sedačka na
ľadovci. Na novom vrchole sa nachádza WC latrínového typu a bistro bez
alkoholu, kávu však majú výbornú.
Z vrcholu ľadovca sme sa spúšťali dole, zabočili ešte k lanovke Chalet
de Bellecôte po zjazdovke Frête ktorá bola vo vynikajúcom stave. Následne
presun naspäť na Roche de Mio. Levasset je zjazdovka ktorá vedie z vrcholu
smerom do Champagny, je to široká modrá a relatívne málo navštevovaná čo
umožňuje nádherné oblúky na slnku a v prírodnom snehu. Po príchode do
Champagny máte k dispozícii relatívne dosť zjazdoviek a každá je parádna,
jediný kazom bolo že spodok zjazdoviek bol ľadový a dosť. V tejto časti y
som rád vyzdvihol zjazdovky Levaset, Bozelet, Hara-Kiri, Rossa a Borseliers.
Spodný dojazd k lanovke Champagny bol zatvorený ale intenzívne zasnežovaný.
Jednu jazdu sme z vrcholu Verdons urobili na severnú stranu po zjazdovke
Verdons čo bola príjemná modrá zjazdovka.
Nasledovala návratová procedúra pre ktorú sme v časti Montchavin
využili zjazdovku Pierres Blanches, v preklade Biele kamene. No ono to nebolo
iba v preklade ale aj v skutočnosti akurát neboli biele. V tejto časti by
šikovný inžinieri z toho postavili aj most, skrátka bolo ich tu veľa a
myslím že zjazdovka mala byt v tomto úseku uzatvorená. Nie je zasnežovaná
čo je veľká škoda nakoľko sa mi zdá parametrovo lepšia ako susedná Mont
Blanc.
2. deň, 6. 1. 2026:
Z ubytovania sme volili inú trasu a vyviezli sa lanovkou TransArc až na
vrchol Col de la Chale a odtiaľ červeno-modrých k prepojovacej lanovke. Je to
omnoho lepšia varianta vedúca po širších zjazdovkách so zaujímavejšími
parametrami.
Po prechode na druhú stranu sme tiež volili inú trasu ako deň predtým. Z
lanovky Vainosse express vystúpi množstvo ľudí a prvá na rane je kabínka
Lac Noir kde sa to všetko stretne. Znalí terénu a mapy zídu kúsok nižšie
kde začína sedačková lanovka Plan Bois a kde v podstate nikto nie je.
Nasleduje 6sedačka Bijolin kde sa to trošku kopí ale tak na 1 minútu
čakania a potom nie dlhá ale zato jej to dlho trvá lanovka Salla. Je to
fixná 6sedačka s rýchlosťou 1,8 m /s. Choďte lanovkou Crozatz, lepšia
voľba.
Tentokrát sme prešli do Plagne Bellecôte kde začína 5 lanoviek a všetky
zjazdovky sa tu stretajú až tak že okamžite začnete hľadať orloj,
zahustenie je tu ako na Staromestskom námestí v Prahe. Vybrali sme sa k novej
lanovke Roche de Mio kde sa vždy pri starej 6kabínke tvoril rad, zdalo sa že
nová lanovka to odstránila, prd. Nová lanovka začína akoby o poschodie
vyššie, vojdete do krásnej nástupnej budovy kde je eskalátor a ten vás
vypľuje do celkom slušnej rady odkiaľ niet uniku. Netrvá to dlho, lanovka ma
obrovskú kapacitu a je to taký vysávač ale vyzerá to hrozne.
Z vrcholu sme vyskúšali zjazdovku Tunnel, je super široká, modrá a
prehľadná ale aj najviac navštevovaná. Tunel dostal upgrade, hrá tam hudba
čo pred 11 rokmi nebolo.
Nasledoval presun do Plagne Centre kde odporúčam vynikajúce zjazdovky
Ecartée, Capella, Mira, Mont de Sauveur, Verdons – všetko modré. Z
červených je úplne fantastická Emille Allais a Fornelet ktorá vedie až do
Montalbertu kde som pred 11 rokmi zmokol. V tom čase tam boli 2 sedačkové
lanovky ktoré nahradila kabínka a taktiež z Montalbertu nie je nutné
zchádzať po modrej až k lanovke Roche ale je možné využiť lanovku Envers
ktorá je prototypom od výrobcu LST.
Návratová procedúra prebiehala podobne ako deň pred tým ale namiesto
kamennej zjazdovky sme použili zjazdovku Mont Blanc ktorá bola v dobrom i keď
tvrdom stave.
3. deň, 7. 1. 2026:
Tento deň bol v podstate identický s tým druhým nakoľko sa nám v tejto
oblasti veľmi páčilo. Malo to iba jedinú nevýhodu na vrchole lanovky
Funiplagne ukazoval teplomer -20 a to už bolo dosť. Brrrr.
V tomto dni však pri prechode do La Plagne nešla lanovka Arpette. V
aplikácii bolo napísané že predpokladané spustenie 10:30, mala poruchu ale
odstrániť sa ju podarilo až 14:30. Až vtedy som si uvedomil že prepojenie v
tejto časti je závislé na tejto jednej jedinej lanovke. Vytvoril sa tu
hrôzostrašný rad ale trval presne 16 minút. Zaujímavosťou bolo že keď sa
vlekárom podarilo lanovku opraviť tak žiadny hejt, žiadne nadávky a
výkriky ale od čakajúcich v mraze zaznel úprimný potlesk. Naštastie sme sa
stihli vrátiť a všetko dopadlo dobre.
Sněhové podmínky:
V stredisku La Plagne boli podmienky na lyžovanie výrazne lepšie ako u
susedov. Pravdepodobne to ma na svedomí lepšie zasnežovanie ale aj vyššia
nadmorská výška. Ako som písal vyššie aj tu sa objavili kamene ale celkovo
to bolo lepšie. Niektoré spodné úseky boli ľadové.
Komfort – lanovky, vleky a zázemí:
Ako som písal v predchádzajúcom reporte z Les Arcs od mojej poslednej
návštevy kedy som práve kritizoval lanovky že sú pomalé a fixné sa dá
povedať že CDA zapracovala na modernizácii a konkrétne v La Plagne naozaj
výrazne.
Tu bola vymenená celá os z Plagne Bellecôte až na vrchol Live 3000 za
nové kabínkové lanovky s rýchlosťou až 7 m/s (oni tak aj jazdia) ide o
lanovky Roche de Mio 1, 2 a Glaciers 1, 2.
Nové odpojiteľné sedačkové lanovky za uplynulých 11 rokov boli
postavené Inversesns, Crozats, Lovatiére, Envers a prekládky niektorých
lanoviek. Napríklad lanovka Traversee zo starého ľadovca našla miesto v
Chalet de Bellecôte.
Samozrejme najväčším lákadlom je prepojovacia lanovka Vanoisee Express
ktorá má 2 kabínky každú dvouposchodovú a v priebehu rokov bola na každej
znížená kapacita z 200 osôb na 187 nakoľko bolo do nej pridané ohradené
sklo na podlahu a pekne vidno dole pod seba. Zaujímavosťou je že ono sa v
podstate nejedná o bežnú kyvadlovú lanovku ale ide o 2 samostatné lanovky a
kabíny môžu chodiť súčasne ale aj sa striedať v závislosti od dopytu
cestujúcich. Celkovo sú tu lanovky zväčša odpojiteľné tak ako sa na
moderné stredisko patrí. Bubliny nehľadajte, strácate čas, nenájdete.
Zalidněnost:
Hovorí sa že La Plagne je najviac navštevované stredisko vo Francúzsku a
asi to bude pravda lebo ľudí tu bolo celkom dosť a to bol najhluchší
termín sezóny. Väčší problém je že niektorí ľudia tu jazdia ako
blázni čo som napríklad v Les 3 Vallées nezaznamenal. Ledva ten človek
stoji na nohách ale nekontrolovateľne sa valí dole svahom až mam strach keď
prejde okolo.
Občerstvení a aprés-ski:
Možností na občerstvenie je tu relatívne dosť. V čase obeda je ale aj
plno, my radšej chodíme okolo 13:00. Čo sa cien týka:
- Varené víno 5 €
- Káva 2-3 €
- Pivo 7-9 €
- Polievky 13 €
- Hlavné jedlá od 20-30 €
- Čaj 4 €
Doprava do střediska a parkování:
Trasa z domu do Francúzska je už rutina a teda z Čadce cez
Frýdek-Místek, Brno, Praha, Plzeň, Karlsruhe, Bazilej, Bern, Ženeva,
Chambéry, Moutiers a údolie Tarentaise. Cesta bola v pohode bez nejakých
prekážok akurát už na stúpaní do Les Arcs nás navigácia viedla cez
nejaký salaš a aj keď tam bola tabuľa niečo o GPS tak som jej veľmi
nerozumel. Nakoniec vysvitlo že išlo o upozornenie že ak nás tade vedie
navigácia máme to obísť po normálnej ceste ale keďže cesta bola bez snehu
prešli sme.
Parkovanie je zabezpečené na veľkých záchytných parkoviskách , Pri
našom ubytovaní bola možnosť iba na naloženie a vyloženie vecí.
Parkovanie v stredisku stálo 88 € na týždeň. V ponuke bola aj garáž za
90 € čo by nám uľahčilo prácu s ometaním snehu no garáž bola pre auta
s výškou do 1,95 m. Náš Peugeot Rifter aj s truhlou má 2,3 m.
Naspäť by to už tade nešlo. Napadlo celkovo vyše jedného metra snehu a
dole sme zišli v pohode bez reťazi ale pred nami šli auta rýchlosťou 30.
Vždy sa zastavujeme v supermarkete v Moutiers , tento krát sme to urobili už
v Bourg Saint Maurice a to bola ťažká chyba. zatiaľ sa utvorili kolóny a my
sme do Ženevy išli 3 hodiny (Od Moutiers je už diaľnica). No vraj tí po
nás za zdržali až do 10 hodín , to nás obišlo našťastie. Cesty však
neboli bohvie aké najmä po Nemecku tak sme domov išli až 22 hodín aj s
pauzami. Bola to dlhá cesta.