Nárůst úrazů kolen. Proč? (strana: 9)

>> #239, IIIvan, 06. 04. 2019 18:47:58

Presne, toto bol asi dôvod vzniku prvých gay párov.

>> #240, Harry, 06. 04. 2019 18:55:27

Vyzera to z mojho „odborneho“ pohladu na niciacu sa chrupavku klbu

No a prečo ju necháš sa zničiť? Ona sa neničí „sama“ len-tak z nudy. Detailov, že prečo som v poste 233 vyslovil nejakú domnienku, som pár uviedol v seriáli – viem ako sa zvyknú opotrebovávať kĺby(nesprávne postavenie a spolupráca svalov).

Myslíš, že ja som za mladi nezničil? Ja som bol rozštelovaný parádne už v 25ke a práve preto som sa aj tomuto začal venovať(podľa viacerých doktorov vtedy, už som mal teraz byť na invalidnom dôchodku, max. opatrne vládať chodiť). Preto to nie sú len teórie čo píšem, všetko je prepojené na prax(a múdrejších ako som ja).

>> #233, IIIvan, 06. 04. 2019 18:25:45

Telo má ísť do hrobu zhumpľované a my aspoň vieme, z čoho to máme

>> #241, Vlark, 06. 04. 2019 19:12:14

Žeby?

>> #243, Vlark, 06. 04. 2019 19:14:45

Hej, ale radšej zhumplované v 80ke ako v 40ke

>> #242, IIIvan, 06. 04. 2019 19:13:13

Raz si spíšem svoje zdravotno-úrazové CV, len sa obávam, že po jeho prečítaní ma už pošlú rovno k šarhovi. V 25-ke mi lekár povedal, že mám chrbticu ako 60-ročný, odvtedy som absolvoval dvojitú kompresívnu zlomeninu hrudnej chrbtice, vyvrtnutie krčnej a vyletené a operované 3 platničky. Tak teraz už by som na tú 60-ročnú chrbticu bol hrdý. Tak už si hádam moja chrbtica zvykla, že zmena je život a nejaký milimeter hore – dolu ju len rozosmeje.

>> #242, IIIvan, 06. 04. 2019 19:13:13

). Preto to nie sú len teórie čo píšem, všetko je prepojené na prax(a múdrejších ako som ja).

Nerozporujem. A nechytaj ma za slovo.:}

Tvoje „teorie“ mrazivo dychaju prakticnostou.

Podebatujeme. Uz nech nasnezi.:}Zasierame debatu osobnymi vecami,ale snad to niekomu nieco da.

caute Harry

>> #245, Vlark, 06. 04. 2019 19:20:37

Prestan tu svojimi diagnozami strasit pospolity lud poctivo platiaci dane.:}

To je moc na kona co spominas. Ze lyzujes je maly zazrak.

caute Harry

>> #246, Harry, 06. 04. 2019 19:27:50

V Alpách nasnežilo

Len ja už som ukončil sezónu, musím dorobiť boty a nemám vôbec teraz čas, tak som radšej už zahájil letnú prípravu(po zhodnotení prvej serióznej ski sezóny – napr. že som tuhý ako sviňa v oblasti ohýbačov v panve a neviem sa rýchlo dostatočne dostať v rýchlejšej jazde „dopredu“, tak musím s tým niečo spraviť).

>> #245, Vlark, 06. 04. 2019 19:20:37

Slušný náklad – ja som mal na zlomeniny zatiaľ šťastie…

>> #248, IIIvan, 06. 04. 2019 19:45:22

To je len chrbát, mám aj viac súčiastok, čo by sa zišlo vymeniť, asi mám iný prah bolesti. Ale aby som len nezasieral vlákno, tak k téme. V jednom kolene mám opotrebenú/vyš­tiepenú chrupavku (dvaja dochtori – dve diagnózy, proste na jednom mieste je to tak extrémne zúžené, že pri niektorých pohyboch ako keby sa o seba treli kosti, bolí to ako sviňa, deň je hneď jasnejší, ako mi strieľajú ohňostroje pred očami. Návrh od športovej kliniky bol, že na najhrubšom mieste mi z chrupavky odcviknú a prišijú na postihnuté miesto, keďže by išlo o moje vlastné bio, tak telo by nemalo mať problém s prijatím. Vraj garantujú nielen dožitie, ale možnosť aktívneho zaťažovania. Zatiaľ som sa k tomu nedokopal, až tak mi to nevadí a predsa len, je to zásah do organizmu. A mám ešte momentálne prednejšie veci, čo potrebujem opraviť. Ale aktuálne sa vyvaľujem po prvom dni na Pitztale a ešte tri dni predomnou, takže šicko je OK.

>> #249, Vlark, 06. 04. 2019 20:05:07

No, tie súčiastky už lepšie nebudú O prahu bolesti mi vrav, keď ma niečo začne bolieť, tak viem že je už zle.

Zúžené miesto v kolene? To znie povedome, ak/asi sa jedná o miesto kde „behá“ patella. A to sme zase pri nerovnomernom ťahu nerovnmerne silných svalov, ktoré vyosujú patellu v pohybe – fyzio a celkové zrovnanie funkcie v tej oblasti by ti mohlo uľaviť, aj keď je už chrupavka načatá. a ten Pitztal Ti úprimne závidím… 

>> #250, IIIvan, 06. 04. 2019 20:21:45

Snažím sa to zrovnávať,nech je to symetrické. V druhom kolene mám patelu už trocha kalcifikovanú, to je v pohode, tá nebude behať. Na pPitze napadlo za predchádzajúce dva dni pol metra nového snehu, ani to nestačili riadne zratrakovať, tak sa to rýchlo vyjazdilo, také bubny som 20 rokov nevidel.

>> #251, Vlark, 06. 04. 2019 21:07:21

ako myslíš zrovnávať – posiluješ napr. zadnú stranu stehien?

V druhom kolene mám patelu už trocha kalcifikovanú, to je v pohode, tá nebude behať

Ale oná práveže musí „behať“ Len v správnych „koľajách“…

Kalcifikácia neznie moc dobre, tam bude zrada, ako sa kosti popri sebe kĺžu, tak zhrubnutie kosti(členité hrbole) v danom mieste zužuje priestor pre mäkké tkanivá a lepšie ich brúsi.

>> #252, IIIvan, 07. 04. 2019 09:47:56

Špeciálne silové cviky nerobím, jedine drepovanie, aj to len v určitom rozsahu pohybov, za tie roky už viem, čo mi robí dobre a čo zle. Hlavný pohyb – okrem lyžovania – je inline korčuľovanie, plávanie, zo silových hrazda plus nejaké naťahovanie apod. A hlavne snaha rovnomerne zaťažovať obidve strany. Čo som zamladi zhumpľoval (svoj podiel má na tom aj tréner, len vtedy sa niektoré veci neriešili), tak teraz na staré kolená sa snažím aspoň udržiavať v použiteľnom stave. Zatiaľ sa celkom dá. Tú kalcifikáciu pately mi diagnostikovali už pred cca 30 rokmi, ja si to pekne tie moje problémy rozkladám, nie všetko naraz, ale postupne. Každý rok niečo…

>> #253, Vlark, 07. 04. 2019 18:36:12

Obidve strany asi myslíš „ľavá a pravá“, to je OK. Ja som ale myslel aj „predná a zadná strana stehien“, tam býva často nerovnomerná záťaž.

Posilovanie zadných stehien som myslel niečo na doma(video na fitlopte na konci):

https://snow.cz/…zdravi-kolen

Drepy samotné len prehlbujú nerovnováhu v kolene, kvadricepsy získavajú relatívne na sile oproti hamstringom.

A na pohyblivosť patelly(ona sa musí hýbať – v určitom priestore) tá masáž vonkajšej strany stehien(nedá sa to miesto strečovať) valčekom.

svoj podiel má na tom aj tréner, len vtedy sa niektoré veci neriešili

no veď práve, tréneri chcú len zvyšovať výkon, doktori len potláčať príznaky a fyzioterapeuti by ti najradšej všetko zakázali – akoby každá skupina hovorila inou rečou a čo potom chudák hobby športovec…

>> #254, IIIvan, 08. 04. 2019 07:35:40

Kiežby mi ľavý kvadriceps narástol – atrofoval po cviknutí nervovej kapsy, ako mi vyleteli 3 platničky a už sa „nezobudil“, takže je to tam celé pošahané. Takže riešim primárne funkčnosť a snažím sa niektorými cvikmi trocha to posilniť, aj drepmi. O hamstringoch viem svoje, aj masáže sú super, aj naťahovacie/po­silovacie cviky, len narážam na závažný problém. A tým je vrodená lenivosť. Tsm je to zatiaľ na remízu, ale už sa chystám a tým cielene niečo robiť, ako vklad do zostávajúcho zbytku života, nech je (skoro) plnohodnotný. Na základe aktívnym športom získaných neduhov mi v 25-ke odporúčal lekár len plávanie a prechádzky, prípadne sem-tam troška bicykel. Našťastie som ho neposlúchol. Bolesť je prirodzený jav, inak by príroda nevytvorila receptory bolesti.

>> #255, Vlark, 08. 04. 2019 19:59:18

narážam na závažný problém. A tým je vrodená lenivosť

Vrodená? Ja mám získanú

Na základe aktívnym športom získaných neduhov mi v 25-ke odporúčal lekár len plávanie a prechádzky, prípadne sem-tam troška bicykel. Našťastie som ho neposlúchol

To sme na tom podobne – adaptácia na problémy je totiž to, čo posúva človeka vpred, keď bude furt ustupovať, tak dopadne ako Rimania váľajúci sa v kúpeľoch, ktorí všetko outsourcovali, lebo sa im nič nechcelo robiť(„máme prachy“)…až degenerovali a zanikli, telesne zdatnejším strážcovia si ich rozobrali.

Bolesť je prirodzený jav, inak by príroda nevytvorila receptory bolesti.

Bolesť je dobrá, v tom zmysle, že upozorní na problém – preto sa neoplatí ju premáhať(ako napr. ja dlhé roky kedysi), ale zistiť kde je problém a riešiť ho.

>> #254, IIIvan, 08. 04. 2019 07:35:40

„no veď práve, tréneri chcú len zvyšovať výkon, doktori len potláčať príznaky a fyzioterapeuti by ti najradšej všetko zakázali – akoby každá skupina hovorila inou rečou a čo potom chudák hobby športovec…“

Tohle je přepísknutá paušalizace a formulace, sorry, jak od novináře z mainstreamu. Když zůstranu u AL, aniž bych si idealizoval WC trenérstvo, existují naprosto zásadní rozdíly mezi trenéry velkých týmů s permanentním přísunem „nového masa“ a těmi, kdo vedou týmy malé, jednočlenné, rodinné.

Ano, klasicky to trenér u AUT či SUI bral trochu jako ruský generál „nas mnógo“ s vědomím, že v béčku se třese pár mlaďasů/mlaďasek, připravených obětovat úspěchu své tělo a své já. Jenže ani tohle už tak úplně neplatí. Potenciálních hvězd AL není mnoho a ty slibné je třeba si hýčkat.

Trenér u malého týmu a jednoznačně trenér svého děcka už své sportovce samozřejmě nebere jako kanónenfutr, kdy méně obdaření odpadnou a v jehož množství se nakonec někdo ujme.

Pokud jsi snad tuto formulaci cílil jen na „hobby športovce“: ti se asi s trenéry a fyzioterapeuty průběžně při svém lyžování do kontaktu moc nedostanou.

>> #257, ivan, 09. 04. 2019 14:50:30

Rozumiem Tvojej námietke a do určitej miery to moje tvrdenie je samozrejme trochu nadnesené. Ale až príliš často som sa stretol presne s takouto kombináciou.

Sám píšeš, že pri „masovke“ to tak veľmi často je aj v alpských krajinách. A o „bežných ortopédoch“ by sa tu mohlo vyjadriť viacero ľudí nie zrovna pozitívne.

A ja som tam na koniec vety dal zmienku o hobbíkoch. A bolo to myslené všeobecne na šport ako taký(Vlark bol atlét súťažný) a obvyklý „informačný chaos“ pre amatérskych športovcov, čo to berú trochu vážnejšie a keď sa im niečo stane, tak im veľmi často nikto nevie pomôcť (typické obstreky na kĺby bez poriadnej diagnostiky, návrhov na prevenciu do budúcna apod.).

Hobbíci(všeobecne) sa dostávajú k trénerom pomerne často(aj keď u ski dosť málo),typicky fitness/silovka alebo fighteri, „okresní“ futbalisti" apod.

Fyzioterapeuti – práveže aj tu na fóre poznám viacero ľudí, čo chodia/chodili ku fyzioterapeutom…t­.j. aj hobby lyžiari.

Ano, chápu, pokud to vezmeme obecně ve sportu, je situace asi taková, jak zmiňuješ. Já jsem to tady na lyžařské diskusi vztáhl na vrcholovou sjezdařinu.

Ani v ní už ale přístup k nadějným mladým není takový jako kdysi, kdy býval v alpských zemích podstatně větší přísun mladé krve. A do dobrého juniora už se narvalo tolik peněz (rodina i svazy), že je vysoce nerentabilní zvyšovat už tak děsivě vysokou úrazovost a následné problémy a potenciální ukončení kariéry.

Tímto jsme si to asi vyjasnili.

>> #259, ivan, 09. 04. 2019 16:29:19

Vyjasnili

>> #259, ivan, 09. 04. 2019 16:29:19

>> #260, IIIvan, 09. 04. 2019 16:58:05

Vyjasnili, obidvaja máte pravdu. Len malý dovetok z mojej strany, ako ivan napísal, ten prísun mladej krvi je vzhľadom na oveľa širšie možnosti a lákadlá na trávenie času mladých podstatne znížený zrejme vo všetkých športoch. Namiesto výberu sa často robí už len nábor. Takže základňa je oveľa užšia a postoj k „odpadu“ sa preto zmenil. Okrem toho sa posunulo – k lepšiemu – aj posudzovanie potenciálnych následkov na zdravie. Viac času sa venuje prevencii a regenerácii a hlavne teórii a jej prenosu do praxe. Ty Iiivan si tu na fóre krásnym príkladom. A internet k tomu robí divy (niekedy aj záporné, kedy priveľa rôznorodých informácií len zvyšuje neistotu). Holt, mať tie roky a terajší rozum a vedomosti a skúsenosti.

>> #261, Vlark, 10. 04. 2019 10:11:14

Prísun mladej krvi je obmedzený, lebo mládež aj ich vzory rodičia sú pohodlnejší vďaka čumeniu do smartfónov a podobne. Postoj k „odpadu“ sa určite pomaličky mení, ale vo viacerých športoch sa mi zdá, že sakra pomaly. Lebo furt vidím a počujem aké pokyny dávajú napr. futbaloví tréneri mládeže(čo je taký masovejší príklad ako lyžovanie). A stále je to dokola to isté – princíp „nevládzeš behať? musíš viac behať!“

Na druhej strane, nazrel som aj do praxe športových dr. u takýchto kolektívnych športov(ak je téma zdravie a prevencia) a interpretácia výsledkov bola zo strany dr. veľmi všeobecná, len posúdenie stavu(napr. „dobrý VO2max, slabá dyn. sila“ – podĺa tabuliek).

A že „na opatrenia máš trénera“ – a ten to riešil zvýšením objemu tréningu štýlom, že po hlavnej fáze tréningu vyhnal zverencov behať „šprinty“ spočívajúce v 35 opakovaniach po 80 schodov. Hmm, určite to niekomu prospelo k zlepšeniu tej dynamickej sily…

Nevedno prečo, ale o mesiac sa tréner sťažoval, že má kopec maródov s kolenami a že fyzioterapeut aj doktor sú darmožráči, lebo nevedia hráčov dať dokopy. Dr. to riešil ako inak obstrekmi – „určite“ to v dlhodobom kontexte má bohovský zmysel. A toto je jedna z vecí, čo som spomínal, že každý si ide po svojom a nevidí dôsledky a príčiny „celého obrazu“.

A ak to aj je inak(či vo futbale, boxe, alebo lyžovaní) je to hlavne o uvedomelých jedincoch(čo píše Ivan o rodinných tímoch napr.), ktorí sa snažia ten celkový obraz vidieť a aj aplikovať, systém ako taký sa inak podľa mňa posúva pomaly a ide dosť zotrvačnosťou(viď debaty o metodike ski zväzu).

Na ďalšej strane, bežní fyzio majú tendenciu niečo uvoľniť alebo napraviť, len ako reakciu na už vzniknutý problém. Ale málokedy sa „bijú“ s trénerom, že treba športovca neustále napomínať, aby mierne upravil držanie tela alebo konkrétny pohyb v prospech jeho dlhodobej výkonnosti a po tréningu sa ešte 20 minút „váľal po zemi a robil smiešne pohyby“ – tj prevencia je dôležitejšia ako riešenie už hotového problému.

Pritom napr. „vybalancovanie“ hlbokého stabilizačného systému(vnútri brucha) výrazne odbremení častokrát boľavé lyžiarské chrbty(záda). Aby som to uzavrel, som názoru, že každý tréner, doktor aj fyzio by mali mať sčasti aj pohľad tých ostatných z tohto triumvirátu, hodne by im to pomohlo.

Holt, mať tie roky a terajší rozum a vedomosti a skúsenosti.

To si aj ja hovorím a často, aspoň 15 rokov dozadu 

>> #262, IIIvan, 10. 04. 2019 10:47:09

No práve tie spomínané „minitímy“, resp. rodinné podniky, to všetko kazia. Nemôžu si totiž dovoliť žiadny „odpad“ a preto sa to snažia riešiť priebežne v celej šírke triumvirátu, ktorý si spomínal. krásny príklad kvalitatívneho prístupu. Kvantitatívny prístup – niekto to snáď z tej masy prežije a niečo dosiahne – je danajským darom pre tých, čo to napokon fakt vydržia a prežijú.

>> #263, Vlark, 10. 04. 2019 12:14:55

Nemôžu si totiž dovoliť žiadny „odpad“

Presne tak. A keď niekto je sám sebe v nejakom hobby športe trénerom, tak by sa mal tiež tak správa(kvalita nad kvantitu). Tj ak už nič iné, tak sa vzdelávať aj vo „vyššom veku“, že čo prospeje jeho športovej dlhovekosti. Napodiv, často to ide ruka v ruke spolu s nárastom výkonnosti…

Ještě k rodinným týmům a „hodnotě“ příslušného sportovce.

Položil jsem to do kontrastu s kvantitativním pojetím velkých týmů. Měl jsem ale na mysli především myšlení a přístup. Realizace dokonalého všestranného zabezpečení ve smyslu této diskuse bohužel nutně i u obskakovaného potomka (nejčastější podoba) kulhá. Rodinný tým je typicky dlouhé roky rád, že to finančně s velkými oběťmi vůbec nějak poskládá. Tak to bylo (Helmut Girardelli prý vrazil do synkova závodění hotel a mladej Marc si tahal klacky sám, žádný servis a fyzio – taky se kdysi vyjádřil, že by podruhé nikdy nešel do sólo kariéry, jakou měl -, podobně utečenec ze sovětské zóny Německa Wenzel s dětmi, Kostelic, u nás celé tzv. rodičovské sdružení 90. let, Záhrobský) a tak to furt i je. Pokud se do toho nevrhne s vnoučetem Hubertus, Němec či podobný těžký pracháč, který by byl schopen od mala platit děcku „lyžařské služebnictvo“ včetně doktora a třeba komorné/komorníka přes kombinézy a tepláky. (Alternativou by snad mohl být dostatečně movitý rodič 1 trenér, rodič 2 sportovní lékař (or vice versa), strýc/teta fyzio.)

Myslím, že právě v takovém „multifaktorovém“ (trénink techniky = speciální dovednosti, tělesné připravenosti, zdravotní sledování, výživa, psychika + sociální oblast včetně vzdělání) působení na mladého sportovce jsou ohromné rezervy. Na hranice kvantity/objemu a intenzity tréninku už jsme mnohdy narazili, zde vidím další prostor.

Naráží to ale nejenom na informace a vzdělanost, ale také na motivaci, připravenost a ochotu vše zmíněné aplikovat, a samozřejmě v neposlední řadě na finance, které to umožní.

Mám pocit, že nejblíže se k tomuto „ideálu“ přiblížili Shiffrinovi: nechudá rodina lékaře v bohaté zemi, fanaticky angažovaná matka, obdařené a motivované druhé děcko (synek se jako závodník extra nevyvedl). Teď už na kvalitní zázemí asi mají slušné prostředky i Vlhovi.

Chci tímto podpořit to, co tu (nejenom v tomto vlákně) velmi záslužně píše IIIvan. Samozřejmě včetně toho, že se svým jedinečným tělem by měl co nejefektivněji zacházet i hobík. Jemuž na rozdíl od olympijské medailistky nenaběhne na zavolání na pomoc věhlasný Kolář a jehož určitě neoperoval legendární Steadman.

>> #265, ivan, 16. 04. 2019 15:27:11

Ďakujem za uznanie.

Na hranice kvantity/objemu a intenzity tréninku už jsme mnohdy narazili, zde vidím další prostor

Áno, a hobbík nech je akokoľvek zdatný/nadaný, má nutne tieto hranice omnoho nižšie ako profík s tímom, časom a peniazmi(práca, slabá regenerácia, metodika, bežné zdravotníctvo…) a preto sa musí nad tým trochu viac „zamyslieť“(nie prístup „to je normálne, že ma bolia kolená veď veľa športujem“).

Často pomôžu fakt drobnosti, napr. zaradiť večer doma 2–3 strečingové cviky „na mieru“, masáž stehna valčekom, nenápadné posilovanie brucha pri sedení v office, vložky do bežných topánok, 1cm korekcia dráhy drepu…).

Petra teraz nedávno v rozhovore vravela(alebo niekto od nej), že na ďalšiu sezónu chcú do tímu pribrať ďalších dvoch ľudí a myslím, že jeden by mal byť trvalý fyzio(tj asi taký, čo chodí aj na sústredenia apod.), možno niekto vie viac.

A bolo by zaujímavé vidieť/vedieť, čo vlastne robí Peťa(alebo iní top lyžiari) pre to, aby odstraňovala/kom­penzovala tie „profesionálne ski deformácie“ pri držaní tela, ktoré má dosť zlé – podľa mňa tam má napr. oproti Miške rezervy…

Když mluvím a píšu o těch rezervách, vycházím z opakovaného zjištění, jak ležérně se k preciznosti a důslednosti ve věcech výživy, rozcvičení, regenerace staví či stavěli mnozí i velmi úspěšní sportovci. Zejména pikantní je, když si po jakémsi zmoudření (např. úspěšný comeback po zranění či krizi, dobytí nejvyšších met, změna trenéra/ů apod.) přiznává, co vylepšil a jak nedokonalý byl předtím – byť už taky vozil medaile.

Veřejnost je průběžně krmena klišé jako „odříkání“, „profesionalita“, „sebekázeň“, „dřina“ a má si úspěšného vrcholového sportovce představovat jako svatého robotického řeholníka, stoprocentního profesionála každým coulem a pohybem. (Pravda, občas to shodí nějaký ten ožralý fotbalista apod.)

Pak si ale přečtete „zpověď“ špičkové běžkyně 70. let Blanky Paulů, že celou dlouhou kariéru vůbec neměla pitný režim a musela se ho učit až jako trenérka a veteránská běžkyně do vrchu. Desetibojař Dvořák přiznává, jak se v letech prvního a snad i druhého titulu MS stravoval hrozně. Další neveřejné věci vím od kamaráda, který jako špičkový sportovní lékař a současně trenér či konzultant řady repreborců a –borek viděl, zažil a řešil netušené věci, resp. jejich důsledky.

Není náhodou, že tak úspěšný byl kdysi Sailer, který jaksi sám přišel na potřebu pořádného rozcvičení, na to, že před závodem by neměl sežrat cokoliv. Stenmark, který byl do cca 25 naprosto soustředěný a dokonale profesionální. Maier, když se dostal do nároďáku a do střediska v Obertauern, kde si mohl vynahradit roky své amatérské cesty vzhůru. Totéž na vyšší úrovni současnosti provozují Hirscher a Shiffrin.

Už jsem to kdysi psal: v červnu ještě za tmy vyjede na ledovec tým Záhrobských. Skútr, čelovky, tyče, jedou stavět trať. Mezitím se rozednívá, Šárka leze z auta a naprosto poctivě a precizně se rozcvičuje – tak, jak jsem tam nikdy nikoho neviděl. (Je ale možné, ba to předpokládám, že se jiní rozcvičí v teple dole v hotelu a nahoře už toho proto nemusejí dělat tolik, byť mají za sebou půlhodinu jízdy v autě.)

Když už jsem u Záhrobských: nevím, jestli to bylo zcela cílené, nebo jestli to nějak vyplynulo, ale Petr geniálně angažoval doktora Beznosku, aby s nimi jezdil po závodech, a dokonce se z něj stal ten, kdo byl se Šárkou na startu. Takže přinejmenším na závodech měli lékaře průběžně s sebou. Chytré!

Je ale otázka, jak v dnešní době, kdy je mnoho věcí snadno a rychle dosažitelných, motivovat mladé sportovce k tomu, aby tyto oblasti své přípravy nešidili s vědomím, že skutečný úspěch mezi dospělými, přinejmenším v tvrdě konkurenčních sportech, bývá vykoupen poctivostí, důsledností a potřebným časem.

>> #267, ivan, 17. 04. 2019 10:27:40

Všechny sporty na vysoké úrovni jsou tvrdě konkurenční, bez rozdílu. Mezi dospělými tuplem. Jen u některých disciplín probíhá první předběžná selekce, ta nejkrutější, v rovině financí a zajištění, pak teprve dojde na vlastní píli, vytrvalost, důslednost a výkon sportovce – takže projít mezi úspěšné dospělé má šanci opravdu jen hrstka z hrstky.

>> #267, ivan, 17. 04. 2019 10:27:40

Petr geniálně angažoval doktora Beznosku, aby s nimi jezdil po závodech, a dokonce se z něj stal ten, kdo byl se Šárkou na startu. Takže přinejmenším na závodech měli lékaře průběžně s sebou. Chytré!

Šárka leze z auta a naprosto poctivě a precizně se rozcvičuje – tak, jak jsem tam nikdy nikoho neviděl.

Zaujimave postrehy v ramci vyhlaseni Sarky o zniceni zdravia otcom.

Zaujimave bude sledovat co sa bude diat,ked Sarka pochopi preco sa dostala tak vysoko,cim to muselo byt vykupene.

caute Harry

P.S. O zivotosprave a o veciach suvisiacich s pripravou na vykon a osetreni tela po vykone by sa dalo vselico popisat u spickovych sportovcov aj v tejto dobe,nieto este co bolo pred styridsiatimi rok­mi.

A to od sportoveho kusu od kusu.:}

caute Harry

>> #269, Harry, 18. 04. 2019 14:00:42

„Zaujimave postrehy v ramci vyhlaseni Sarky o zniceni zdravia otcom. Zaujimave bude sledovat co sa bude diat,ked Sarka pochopi preco sa dostala tak vysoko,cim to muselo byt vykupene.“ – ona to, Harry, velmi dobře ví – už dávno, ale je tu ještě jedna „mocnost“ – a to jsou „sportovní“ agentury s jejích „příběhy“ za účelem mediální/marke­tingové prodejnosti sportovce. Vše kolem STR – až do dnešních dnů – je také hlavně „příběh“ – skutečnost je jen trochu podobná..