Silová a kondičná príprava lyžiara - strana 5 - Diskuze - Diskuzní fórum o lyžování (strana: 5) - SNOW.CZ

Silová a kondičná príprava lyžiara (diskuze strana 5)

Nalezené položky: 129 « První | < Předchozí | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | Další > | Poslední »

04.05.2018 13:26:46 #121 

Příspěvků: 99

IIIvan muž

>> #120, johnycek, 04. 05. 2018 12:47:49

No len nemyslím že mám talent na bruslení :D

Ak tomu rozumiem, tak kedysi si riešil to zvyšovanie potenciálu apod. a teraz už „len“ pre radosť.

Ak máš teraz dostatočnú kondíciu(myslené všetky atribúty – vytrvalosť,ohyb­nosť,sila…) pre svoje aktivity, tak samozrejme Ti to stačí udržiavať.

Máš tam dynamickú zložku, vytrvalostnú aj technickú, takže je to celkom vybalancované, len mi tam trochu chýba ten „fuj tajxl“ :D

…pre dosiahnutie lepšej ekonomiky pohybov a na odvrátenie procesov spojených so starnutím vďaka väčšej hustote kostí a svalov + lepšej produkcii mužských hormónov).

Tuším väčšina lyžiarov sú strašní odporci toho železa…pritom to nie je tak hrozné, ak človek preferuje kvalitu pred kvantitou(nie typické generické tréningy fitness guruov, kde „pridaj, zrýchli, ešte, poriad sa spoť…“, kde je chybne trénované „všetko naraz“).

Ako som písal, ja zase nemusím moc tie korčule, ale v záujme tej koordinácie ich raz za týždeň trochu pojazdím. Keď som aktívne fightoval, nemal som zase rád vytrvalostné behy a bike(je to na mňa moc jednotvárne), ale 3–4× týždenne som ich robil 60–90min popri hlavnom tréningu, lebo mali význam pre moju výkonnosť.

Ale samozrejme, kto nechce riešiť extra výkony(na svahu) a je to hlavne o zábave ako píšeš, tak Tebou menované športy sú fajn a tých 460 hodín/rok vôbec nie je málo a niečo za čo by si sa mal hanbiť, ja som hodne nižšie objemovo teraz.

Je to tiež aj povahou športov ten objem – keď ide niekto vytrvalostne na bike, tak tam strávi aj rekreant X hodín, kdežto ja dám teraz za týždeň netto čas 3×40min v posilke, 1×45min.inliny a 1×45min. easy plávanie.

Ešte som zabudol na strečing, ten nerátam do tých hodín, to je denne automaticky 20–30 minút…len podotknem, že aj pre takého čo nerieši „výkony“ by mal byť denný strečing MUST popri všetkých tých športoch.

09.05.2018 16:19:43 #122 

Příspěvků: 99

IIIvan muž

Aby ste tu nezaspali letným spánkom(alebo všetci tak intenzívne robíte off-season prípravu? :D), tak trochu opäť prispejem k téme.

Okrem svojej vlastnej prípravy som v kontakte mailom aj osobne s viacerými kolegami z fóra a zisťujem, že po úspešnej lyžiarskej sezóne má veľká časť problémy s kĺbami(lyžiari hlavne kolená) a podobne.

Ako to je možné? Veď viacerí majú osobných trénerov vo fitkách, jazdia s kamošmi pretekármi, poznajú doktorov z armády apod.

Už v prvom príspevku tohto vlákna som načrtol hlavné chyby, ktorých sa (nielen)hobby jazdci dopúšťajú vo svojom športovaní(ne­plánovanie, prílišný objem či intenzita, absencia strečing a fyzioterapie, nedostatok sily…).

Tieto chyby majú podstatný podiel na vznik týchto problémov s pohybovým aparátom(samozrejme sú aj iné vplyvy ako napr. geneticky vrodený nevhodný tvar kĺbového spojenia, ktorý vyvoláva nadmerné opotrebenie chrupaviek, imunitné choroby ovlyvňujúce kĺby apod.).

Všeobecne platí(a je to aj logické kto sa nad tým zamyslí), že kombinácia anatomicky nevhodného pohybu(svalové dysbalancie od jednostranného zaťaženia, zlá technika apod.), prílišneho objemu/intenzity a absencia kompenzácie problémov, sa skôr či neskôr rovná opotrebenie(kĺbov, šliach, väzov, úponov…).

Postupne, s ignoráciou potreby zmeniť doterajší systém, sa vyvolá stagnácia výkonov, ich postupný pokles, až po možnú neschopnosť prevádzať daný šport(alebo vôbec sa hýbať) – kĺb je v prd…

Bežný a prevládajúci spôsob vnímania tejto problematiky čo sledujem v športujúcej populácii(nielen u lyžiarov) je to, že „za všetko môže vek“ alebo aj „čo sa divíš, keď toľko makáš celý život, je normálne že si si zodral kolená“.

Nie je horší argument ako toto – považovať napr. u 35–40 ročného hobby športovca(inak zdravého) za normálne, že povie, že 15 rokoch lyžovania má zničené kolená a už musí lyžovať len „vegetne“ s deťmi, že je to vekom a v podstate úplne normálne.

Pritom, pri dobre nastavenom dlhodobom pláne(čo je bod 1 úvodného príspevku = primeranosť zaťaženia a cyklovanie počas roku) a priebežnom korigovaní nesprávnych pohybov(pomocou fyzioterapie, strečingu a cieleného posilňovania) je reálne väčšine týchto problémov predchádzať a ostať aktívny a s vyhovujúcimi kĺbmi omnoho dlhšie(príkladov borcov športujúcich v 80ke poznám dosť).

Samozrejme, určité „hriechy mladosti“ a následky na kĺboch máme viacerí(vrátane mňa), ale prečo sa nepoučiť „z krízového vývoja v strane“ a pokračovať v ničení?

Však všetci čo tu chodíme diskutovať by sme chceli lyžovať aktívne do čo najdlhšieho veku. Verím, že nikto z nás sa neničí vedome, ale nielen tu vidím, že realita je dosť divoká a kazíme sa v dobrej viere, že tak to má byť a bez bolesti to nejde atď.

Tiež som celé roky(ako mladý a hlúpy, veriaci autoritám)trénoval zásadne iba intenzívne a veľa. Strečing, oddych a nejaké pomalé pohyby na zemi(napr. Pilates pre zrovnanie) boli pre mňa smiešne a strata času, však „tým sa predsa nezlepším v ringu alebo s činkou“.

Nemohol som byť v tej dobe ďalej od pravdy! Ak by som po tých X-rokoch tréningu seba samého aj iných mal vybrať jednu vetu, čo vystihuje podstatu správneho tréningového systému, tak by to bolo „pomaly ďalej zájdeš“.

Ak nie je úplne jasné čo tým myslím, tak to, že treba uprednostniť dlhodobé výkony/funkčnosť nad výkonmi krátkodobými. Aj vo vrcholovom športe vidím väčšinou používať opačný prístup(čo najrýchlejšia gradácia výkonov), čo je krátkozraké a príliš často to končí chronickými zraneniami nádejných športovcov už aj v mladom veku.

Kto pozorne čítal a pochopil moje predošlé príspevky, tak si uvedomí, že nie som advokát výhradne napr. silového tréningu(ako sa rozvinula hlavná časť debaty), ale zástanca komplexnosti so snahou skĺbiť výkonnostnú zložku so zdravotnou.

Tiež, že treba trénovať jednotlivé zložky viac oddelene, nie mixovať všetko do jedného tréningu a jedného týždňa, aby sa daná zložka mohla rozvinúť v maximálnej možnej miere(nie unavený z tabata intervalov trénovať techniku – tak sa tá technika skôr kur..í).

Ak sa vrátim k tým kolenám čo akosi prestávajú teraz fungovať, tak je to s veľkou pravdepodobnosťou tým, že:

  1. Prioritne sú celoročne zaťažené „predné stehná“, bez adekvátneho posilnenia „stehien zadných“ = dysbalancia svalov a patelárnej šľachy(už som spomínal kedysi „vyosenie“ jabĺčka a obrusovanie chrupavky). Stručný návrh – dajte si vysvetliť techniku a trénujte celoročne mŕtve ťahy, ak nič iné nechcete mať so železom, tak aspoň toto.
  2. Celkový objem a intenzita záťaže počas ski sezóny sú neprimerané, človek nevie oddychovať(„ešte zajazdíme kým sa dá“) a plánovať tie objemy. V lete zase má moc objemu napr. bicykla alebo behu. Je to hlavne kvôli nášmu egu a hormónom – ak sa rozbehneme, nevieme prestať(áno, robíme to pre potešenie) a „však som ešte v pohode“. Lenže nevieme, alebo zabúdame, že tie kĺby nám to po čase spočítajú.
  3. Absencia cieleného zdravotného cvičenia zameraného na nápravu tých nerovnováh(„tu posilniť, tu natiahnuť, tu držať lopatky pri sebe“) – naučenie a opakovanie si správnych pohybových vzorcov(sedenie, chôdza a aplikácia do športu), prípadne masáž(napr. masáž vonkajšej strany predného stehna na uvoľnenie jabĺčka robí častokrát „zázraky na počkanie“).

Ohľadom silového tréningu stále panuje dosť nejasnosti, častý argument bol, že „cvičím s trénerom už 3 roky a robím 3 cviky na stehná po 4×10–15 opakovaní“. Toto nie je tréning SILY, ale tréning na objem(kulturis­tický)!

Jasné, že spočiatku človek „nepolíbený železom“ naberie aj hodne sily, ale to je len sprievodný a dočasný jav a jedinec nevyužije plne svoj potenciál nielen v sile ale aj vo vytrvalosti a dynamike.

Uviedol som tu rešerš z renomovanej štúdie, ktorá sa venovala tréningu sily olympijských bežcov na lyžiach – história vývoja postoja trénerov repre, kde si spočiatku držali činky od tela „lebo by nabrali svaly“(a zlou metodikou aj nabrali) až potom ako pochopili prístup „vedecky sa dá zvýšiť sila aj bez nabratia extra svalov a zvýšiť ekonomiku behu a výkon v závodoch“.

Je obrovský rozdiel medzi tým ako a koľkokrát drepneš tú činku:

A. 1 cvik, 3 série po 5opak. s 85% tvojho 1RM, so snahou o max. výbušnosť, s koncentráciou na každé opakovanie(mi­nipauza na „medzidych“ medzi opakovaniami), plné zotavenie medzi sériami(4–5 minút pauzy), bez pálenia a pumpovania svalov.

B. 3 cviky, 3–4 série po 10–15 opak., vykonané „na jeden záťah“(konštantné napätie), krátke pauzy(pálenie svalov, napumpovanie) a ako alternatíva sa používa niekedy aj kruhový tréning(„to je dobré kardio, treba sa zadýchať a spotiť“).

Niekde na začiatku vlákna som popísal o tom, že naše svaly majú 3 základné formy získavania energie:

  1. Alaktický systém – max. sila a rýchlosť, krátka výdrž(šprint,vzpi­eranie)
  2. Aeróbny systém – nízka sila a rýchlosť, veľká výdrž(dlhé behy)
  3. Laktický systém – hlavne vytrvalosť v sile

Uviedol som aj jednoduchý popis toho ako sa jednotlivé systémy zapájajú počas konkrétnej aktivity a že mozog priebežne reguluje mieru ich zapojenia podľa potreby.

Aby nikto nemusel hádať, tak prezradím, že tie drepy v bode A trénujú ten alaktický systém a v bode B ten laktický. Jednoducho tých pár opakovaní navyše vyvolá úplne inú reakciu a tým aj adaptáciu daného svalu a sila(strenght) nie je to, čo sa zlepšuje prioritne.

Preto ak chceme zlepšiť svoju „základňu“(max. silu) na ktorej chceme stavať „nadstavbu“(vý­bušnosť, rýchlosť, vytrvalosť..), tak trénovať podľa fitness trénerov štýlom B nás v dlhodobom kontexte moc neposunie, naopak, zbytočne si „derieme“ kĺby a po určitom čase nastane stagnácia.

Namiesto toho treba zaradiť v samostatné dni cielený tréning podľa bodu A a „dvihnúť pár krát činku, postrečovať a ísť domov“ – sila sa zvyšuje počas oddychu po „nevyhnutne potrebnom impulze a minime tréningu“, nie pridaním X opakovaní alebo sérii navyše.

12.05.2018 00:00:55 #123 

Příspěvků: 35

M.art.in muž

>> #122, IIIvan, 09. 05. 2018 16:19:43

Ivane díky za věcné příspěvky. Co se týče odpočinku… Shodou okolností jsem měl po dlouhé době 14 dní pauzu. Jinak chodím na tréninky do fitka pravidelně 3× do týdne. Těch 14 dní volna bez cvičení mě moc posunulo dopředu. Začínám opravdu uvažovat nad fitkem “pouze” 2× do týdne a zařazení více volna. Do teď jsem si vyčítal když jsem náhodou 1 den chyběl a měl jsem pocit že jsem o něco přišel, ale opak je pravdou.

Rock 'n' Roll Forever...

14.05.2018 07:54:38 #124 

Příspěvků: 99

IIIvan muž

>> #123, M.art.in, 12. 05. 2018 00:00:55

Ten objem tréningu vo fitku závisí od cieľov. Trénuješ tak už nejakú dlhšiu dobu, určitou metodikou. Ak nemáš ambície nejako viac zvyšovať silu alebo výbušnosť, tak je to zbytočné hrotiť.

Lebo ak robíš ešte iné športy popri tom, tak fakt stačí to fitko intenzívne 2× týždenne – naozaj o nič neprídeš, len sa budeš dlhodobo lepšie regenerovať.

Ešte jednu vec: vypusti z toho zoznamu cvičení biceps a triceps.

Uľahčíš kĺbom a dané partie sú na Tvoje účely už dostatočne trénované hrudníkom a ramenami(triceps), resp. chrbtom(biceps, ramená) a ich funkcia je pomocná.

Majú tiež tendenciu sa ľahko pretrénovať, prípadne poškodiť úpony(hlavne pri dlhodobom preťažení tréningu podobným systémom ako si mi písal).

Tiež neplatí matematika podľa počtu partií/sérii, keďže drepy a mŕtve ťahy sú komplexné cviky a precvičujú viacero svalov – a biceps je len jedna malá partia.

Tréning týchto dvoch partií má zmysel hlavne v 2 prípadoch:

  • rozvoj detailov u kulturistiky a súťažného bodyfitness
  • doplnkový tréning silových trojbojárov v určitých fázach prípravy

(dotlačovacie cviky pri benčprese)

S tým voľnom navyše si fakt teda nemusiš nic vyčítať :D

I.

14.05.2018 10:49:31 #125 

Příspěvků: 819

Marek Bednář muž

Cinky jsem nevidel ani nepamatuji a vzdy si vystacim z vlastni vahou tela :-) Spis je dobre trenovat mobilitu s balancem. Sila se da dohnat zastavenim na svahu, ale rozsahy, dynamika, balanc ne. Nadvaha tohle vse podkopava, takze na zacatek je nejjednodussi si srovnat svoji vahu do +/- optimalu. Z jineho dynamickeho sportu vim, ze vsichni, kteri meli svoje BMI kolem stredu nebo pod stredem, tak udelali nejrychlejsi pokroky a to bez vyjimky.

Kazdopadne to chce na sebe usit bic. Ten bic muze byt formou porizeni hodinek napr. Polar M430, ktere maji v sobe i miru regenerace, takze se clovek ani nemusi rasovat, aby udelal pokrok. V kombinaci s vahou Polar se jedna o zajimave ,,motivujici,, reseni, ktere spolu automaticky komunikuje a hodinky si na zaklade stanoveneho cile automaticky upravuji (zvysuji / snizuji) denni limit zateze. Na trhu je cela rada hodinek / naramku, ale Polar ma v tomhle smeru promakany software, ktery pracuje s konkretnim cilem v horizontu X mesicu. Garmin je myslim cileny hl. na bezce.

V prvni rade jde hlavne o motivaci a tady rada lidi ztroskota, proto to chce nejaky bic na sebe :-)

RC4 WC SL & RC4 130

14.05.2018 12:04:49 #126 

Příspěvků: 99

IIIvan muž

>> #125, Marek Bednář, 14. 05. 2018 10:49:31

Jasné Marek, Všetko závisí od cieľov konkrétneho jedinca – a prostriedky k jeho dosiahnutiu sa musia prispôsobiť.

Ak Tebe osobne stačí príprava mimo svahu čo máš, tak nemôžem namietať, ale sú tu takí, čo si myslia, že by potrebovali posunúť tento atribút, lebo ich limituje aj tá sila(bavíme sa napr. o chalanoch, čo jazdia pravidelne brány na R25).

A samozrejme toto vlákno je o komplexnej príprave mimo svah, nielen o sile. Martin posiluje pravidelne a reagoval na to moje že „pomaly ďalej zájdeš“ v zmysle lepšej regenerácie.

Ináč, neviem si dosť dobre predstaviť ako sa dá dohnať sila zastavením na svahu, asi skôr myslíš „vytrvalosť v (submax.) sile“. Silu(definovanú určitými newtonmi apod.) máš konkrétne číslo a buď Ti stačí na daný účel, alebo nie.

A pojem „dynamika“ súvisí so silou výrazne, o „vede za scénou“ som písal už o tom dosť ako to súvisí(vyššia max. sila = vyššia dynamika a ekonomika pohybu).

Jednoznačne súhlasím s Tebou o tej nadváhe – k tomu niet čo dodať a X kg špeku navyše sa prejaví hlavne v tej silovej vytrvalosti na svahu a ekonomike pohybu.

Ale BMI by som nepreceňoval, je to len nejaká štatistika a individuálne hodnoty jedinca sú častokrát hodne variabilne v závislosti od hustoty kostí a podielu svaly vs tuk. Ja som bol podľa BMI kedysi „tlouštík“, ale vyzeral som dosť atleticky s „cihlami na bruchu“.

Tiež sa pridávam k Tebe v tej myšlienke o motivácii a „bič na seba“ – bez toho to nepôjde. Preto netreba nič preháňať v tréningu, lebo zvyšuješ svoju šancu duševne vyhorieť(najhoršie je dokopať sa prísť napr. do fitka, nie cvičiť už keď si tam).

Tréning má byť „smart“, nie za každú cenu „hard“(kecy typu „no pain no gain“), t.j. trénovať len po nevyhnutne potrebný čas a intenzitu na vyvolanie konkrétnej požadovanej pozitívnej adaptácie organiznu(zvýšenie vytrvalosti, sily, tepovky apod.).

Tie zázračné hodinky tiež nie sú spása – zas sa jedná o určité algoritmy podľa štatistickej vzorky. Každý jedinec je unikát a pri snahe o zlepšovanie sa často ide na hranu zotavných schopností organizmu. Určite je v tom niečo pozitívne, ale gro plánovania musí byť podľa poznania seba samého a hentaké fintičky majú byť len ako chytrý pomocník, nie „všeliek“.

Keď už sme pri high tech pomocníkoch pre šport, tak špičkové tímy v rôznych športoch používajú veľmi precízne technológie, ktoré naozaj vedia danému borcovi doslova „predpovedať pretrénovanie“ skôr ako príde.

Stretol som sa už v cca 2009 s techno­lógiou, ktorá meria(borci sú ale ovešaní kilometrom káblov) veľmi presne srdcové odozvy(na milisekundy). A dlhoročným skúmaním zistili, že určité odchýlky v srdcovom rytme naznačujú „prehrievanie“ centrálneho nervového systému.

A ten CNS je hlavným kľúčom k pretrénovaniu, nie subjektívne pocity športovca alebo pokles výkonnosti či únava – proste tá sranda už vidí, že tvoje srdce(pri vytrvalostnom výkone, silovom aj pokoji) bije o 10 milisekúnd inak ako bežne.

T.j. doktor čo to analyzuje, tak povie športovcovi, že „dnes len jogging“. „Ale ja zabehnem dnes aj maratón!“. „Nie, lebo zajtra budeš nachcípaný alebo mať menší výkon ako je v pláne!…“.

A reálne sa to so slušnými úspechmi používa hlavne v US vo viacerých športoch, len to stojí trochu viac peňazí :D

15.05.2018 14:40:01 #127 

Příspěvků: 99

IIIvan muž

Zdravím všetkých lyžiarov vo fáze letnej depresie, pardon prípravy…

Pozeral som pre zaujímavosť aké výkony majú v základnom cviku drepe špičkoví lyžiari.

Pre info, v súťažiach liftérov v drepe je platný pokus taký, kde je(v dolnej krajnej polohe) horná časť stehna(v zlome panvy) nižšie ako najvyšší bod kolena, t.j. trochu niečo pod paralelu s podlahou.

Lyžiarov som našiel robiť vždy menej hlboké drepy, najhlbšie šiel Marcel(ale to bola len nejaká rozcvička), ostatní nešli moc hlboko, resp. našiel som údaj o váhe ale nie video prevedenia.

Samozrejme oni nepotrebujú nutne ísť tak hlboko – všetko závisí od uhla v kolenách ako jazdia a drepovať im stačí len o niečo hlbšie. Lenže tá váha je potom dosť skreslená oproti plnohodnotným liftérskym drepom – stačí si skúsiť ísť dole 50cm vs 60cm.

Najlepšie údaje som našiel na Teda, ale bez videa ako ide dolu. Maximálku udáva 220kg a s so 125kg spravil sériu na vytrvalosť so 43 opakovaniami. Keby to aj boli z liftérskeho pohľadu polodrepy, tak je to celkom zaujímavé(telesnú váhu má cca 86kg).

Týchto 43 opakovaní viac vypovedá o tom, v akej musí byť silovej forme počas pretekov pri 3G preťažení, a kam ide maximálka pre 1op. Ešte treba uvažovať, že to nesmú byť drepy pomalé, ale pomerne dynamické(zdvih­nutie sa z oblúku za bránou).

Zamýšľal som sa nad možnou kvantifikáciou potreby sily pre takého hobbíka čo jazdí viac športovo(aj brány).

Vzorec o preťažení hovorí že G rovná sa rýchlosť(v m/s) na druhú lomené rádius krát gravitačná konštanta(zao­krúhlene 10). Z uvedeného vyplýva, že väčšiu úlohu na preťaženie hrá rýchlosť ako rádius.

Jazdci vo WC idú v GS cez 100kmh(30m/s), v oblúkoch(R15–20m) dajme tomu 20–25m/s. Výpočtom teda môžeme potvrdiť, že jazdia cez 3G(25×25 lomené 20×10 = 3G+).

Možno vyvolám pekný „flame“, ale domnievam sa, že viacerí tu z fóra pri ostrej jazde na GS dajú v pohode naväzované oblúky GS o polomere R15, rýchlosť 15m/s. V prechodoch majú samozrejme rýchlosť, ale aj rádius väčšie.

Z toho môžeme vypočítať preťaženie: 15×15 lomené 10×10 = 1,5G, čiže polovica z hodnoty WC jazdcov.

A myslím si, že medzi hobbíkmi by sa našli amatérski pretekári čo ešte teraz brúsia brány na ľadovci, čo idú aj ostrejšie ako 15m/s/R15. Pripomínam, že sa nebavíme o celodennom „cruisingu“ nad rádiusom lyží alebo o obľúbenom „rýchlostnom vaťáku“.

Nemenovaný člen tohto fóra mi uviedol, že na ski trenažéri čo meral preťaženie dosahovali deti(U14?) aj 2G, takže tých 1,5G čo som vypotil je asi celkom reálne.

Nasledovné výpočty sú orientačné(in­dividuálne vplyvy pokrčenia nôh apod.) a popis transferu sily zjednodušený. Ale možno sa zhodneme, že drep je relevantný cvik na zhodnotenie potenciálu odolávať „podrepu pri dvíhaní sa v bránkach“(a je ho vhodné použiť ako pomerový ukazovateľ sily).

Jedná sa mi o vykreslenie princípov – som zvedavý na reakcie :D

Podľa videí daní hobbíci jazdia v cca štvrť drepe(v strede oblúkov) kde je váha cca 70% na vonkajšej. T.j. vieme určiť zhruba, že tento „skoro jednonohý švrťdrep“ musia spraviť X krát počas minútoveho amatérskeho preteku/drilu a ešte dynamicky s rýchlym striedaním strán.

Stehná počas drepu nesú hmotnosť časti tela od kolien hore, vrátane hmotnosti celých stehien, t.j. cca 80% hmotnosti tela(upnutie je patelárnou šĺachou v kolene).Vzorový 90kg chlap teda nesie v tej vonkajšej nohe 70% x 90kg x 80% x 1,5G = 75kg+.

Aký teda po zohľadnení vlastnej váhy tela potrebuje spraviť „obojnožný štvrť drep“ (X-krát )?

Hmotnosť tela od kolien cca už vieme(80% z 90kg = 72kg) a zistili sme, že obojnožne potrebujeme drepnúť 75kg x 2 = 150kg(kombi váha činky + časti tela nad kolenami). To je činka o hmotnosti cca 80kg na vytrvalostnú a dynamicky prevedenú sériu „štvrťdrepov“ počas 1 minúty.

Priemerne(aj keď sú individuálne odchýlky podľa pomeru „silových“ a „vytrvalostných“ vláken) by mohla taká séria s 80kg znamenať(60% z maxima pre 1op)maximum cca 130kg(pre štvrťdrep).

Jeden kolega tu hodil svoje čísla, že občas drepuje(ale hlbšie) so 60kg „vytrvalostné série“, ale hlavne robí s vlastnou váhou jednonožné drepy a dosť opakovaní. Uviedol som vtedy odhad, že môže dať plný drep so 100kg pre 1op., takže 130kg na štvrťdrep je reálnych(a asi aj viac).

Problém je skôr stabilita stredu tela s ťažšou činkou pre tých čo nie sú na ňu zvyknutí a preto si myslia, že by takú váhu nedali – dali, ale po adaptácii na činku a synchronizáciu techniky – stehná na to majú.

Ale ako „benčmarkovú hodnotu“ by som bral pre nás hlavne tých Tedových dynamických 43 opakovaní a maximálku len ako prepočítanú na plánovanie tréningu podľa pásiem intenzity(podľa cieľov v danom období) – vzhľadom na individuálnu techniku a rýchlosť alebo snahu jedinca o posun vyššie(kde narazí na limity fyzického fondu).

Pripomeniem, že nie je podstatná tá maximálka sama o sebe, ale jej zvýšenie u jedinca zvýši potenciál vytrvalostnej sily a dynamiky a zlepší ekonomiku pohybov(a môže sa sústrediť viac na techniku, nie na „prežitie“) – a toto platí hlavne pre tých „železom nepolíbených“, ktorí môžu očakávať radikálne zlepšenie jazdných parametrov svojho „podvozku“ ak by sa aspoň trochu teraz v lete tomu povenovali.

15.05.2018 14:48:18 #128 

Příspěvků: 5680

˘Ö˘Krab muž

>> #125, Marek Bednář, 14. 05. 2018 10:49:31

Polar nebo Garmin je úplně jedno. Pro intenzívně (vytrvalostně) trénující jsou odhady regenerace stejně dost mimo, tedy v absolutních hodnotách, ale dá se z nich vycházet při porovnání mezi efektem tréninků/závodů na tělo sportovce. Řídit se udávanou délkou regenerace, tak by člověk nenatrénoval vůbec nic, nepřetržitě by regeneroval.

V tomto ohledu je zajímavý softwarový doplněk Stravistix pro Strava.com, který je obvykle schopen velmi dobře načítat kumulovanou zátěž (Fitness Trend porovnávající aktuální a dlouhodobou zátěž) a varovat před přetrénováním. Bohužel, zase se týká spíš vytrvalostních aktivit a na soustavnou činnost. U posilovny, tím méně občasné až nárazové, bych význam elektronických udělátek nepřeceňoval.

Polar, pokud se nemýlím, byl průkopníkem záznamu srdeční akce se záznamem po jednotlivých úderech, interpretace záznamů je ale věc druhá. Aproximativní vyhodnocování zátěže/výkonu na základě růzě sofistikovaných algoritmů dnes různou měrou zvládají mnohé aplikace off-line (viz Strava, Stravistix aj.), dlouhodobě jsou pokusy i s on-line informacemi (PowerTap PowerCal a podobně, kritické bývá zobrazení filtrovaných a vyhlazených záznamů v nějakém smysluplném časovém intervalu; v cyklistice jsou v tomto ohledu nejdál, protože měří přímo momenty/síly a z nich aproximují výkon se značnou přesností), naposledy je celkem zajímavé běžecké čidlo výkonu Stryd (a jeho klony).

Vymýšlet elektronické biče je nesmysl, buď na to máš hlavu, nebo nemáš, chceš, nebo nechceš. Elektronika je dobrý služebník, v lecčems napoví, ale roli mozku nenahradí.

To, že jsem nelyžař, se snažím už několik let nepříliš úspěšně maskovat psaním příspěvků. Nepomáhá to.

17.05.2018 10:03:44 #129 

Příspěvků: 819

Marek Bednář muž

>> #128, ˘Ö˘Krab, 15. 05. 2018 14:48:18

Elektronicke vecicky mohou u rady lidi ovlivnovat jejich hlavu a tim je motivuji se k necemu dokopat a nemusi se jednat pouze o HW, ale muze to byt i SW, ktery funguje v komunite lidi. Mam kamaradku, ktere nic nerikaji nejake hodinky, ale pouziva aplikaci Nike+ run club prave z duvodu te komunitu a o jinou aplikaci nema zajem. Ze by rivalita mezi sebou nebo upoutani pozornosti na sebe? Fakt nevim, tohle ma kazdy jinak a do hlavy druhemu clovek nevidi. Kdyz to clovek vezme z uplne jineho soudku, tak me rozhodne nemotivuje jit si zalyzovat v desti nebo kdyz bude chumelit a mit z toho dobry pozitek. Nejvice me motivuje (ovlivnuje moji hlavu) pekne pocasi a dobra podlozka. Clovek si rekne blby slunicko, ale i takovy slunicko ma velky vliv v motivaci, ze je clovek ochoten si vzit do prace veci na lyze a pripadne se z te prace urvat.

Tim jsem chtel rict, ze do hlavy druhemu nikdo nevidi, tudiz neni mozne soudit druheho podle sebe.

Osobne pouzivam hodinky Polar v rezimu pripravy na lyze s nastavenym cilem mit k pozadovanem datumu konkretni vahu. Motivuje me to, funguje to, tak proc to nepuzivat ;-) Jakmile zacne lyzarska sezona, tak dam hodinky do skrine a nesahnu na ne driv jak na prelomu kvetna / cervna.

RC4 WC SL & RC4 130
Nalezené položky: 129 « První | < Předchozí | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | Další > | Poslední »

Pro přidání komentáře se musíte přihlásit nebo registrovat, pokud ještě registraci nemáte.

Hledat v diskuzi

Články

18.05.2018

Padesát let sedačkové lanovky na Velkou Čantoryji

995 metrů vysoká Czantoria Wielka (Velká Čantoryje)...
17.05.2018

Konec legendy Zai?

Posledních několik sezón nebylo pro prodej lyží úpl...
15.05.2018

Bike SNOW tour: Pro koho jsou elektrokola a podle čeho vybírat?

Mnohá lyžařská střediska se na léto promění ve voln...
11.05.2018

Ester Ledecká je Královnou bílé stopy 2018

Anketa Král bíle stopy mívá své favority, ale letos...
09.05.2018

Monínec otevírá letní sezónu s několika novinkami

Areál Monínec spustil v sobotu 5. května letní sezó...
24.04.2018

Historie kabinkové lanovky na Szyndzielniu v Bielsko-Białé

Město Bielsko-Biała (česky Bílsko-Bělá) se 175 tisí...

Diskuze o lyžování

Nejede někdo, nemá chuť jet, na ledovec?

20.05.2018 16:39:47 od oblouk

hikingové/trekingove boty (pro zenu s malou nohou)

18.05.2018 09:00:48 od valerius

Leki SL grip vs GS grip

17.05.2018 10:32:35 od Marek Bednář

Silová a kondičná príprava lyžiara

17.05.2018 10:03:44 od Marek Bednář

Reklama v diskuzích a bazaru

13.05.2018 19:04:43 od Vvladimir

Zermatt-Cervinia: [Středisko]

11.05.2018 22:16:40 od oblouk

Atomic Redster x9

05.05.2018 13:50:04 od alfi62

NĚCO Z HISTORIE

05.05.2018 13:04:16 od AntonByckov

Snow Town Yeti: [Středisko]

02.05.2018 12:14:10 od Vvladimir

Sölden: [Středisko]

27.04.2018 02:06:37 od Jarda007