Silová a kondičná príprava lyžiara (strana: 7)

>> #180, IIIvan, 21. 09. 2018 08:41:14

Tohle Tvoje lákno jsem po celou dobu sledoval – a moc Ti za něj děkuju. Ta komplexnost není důležitá zdaleka jen pro hobíky – chybí všude a jak to pozoruju, nejvíc to vadí právě v přípravě dětí-mládeže. Z mého pohledu je to priorita – dokonce to vnímám jako důležitější než jak správně píšeš „*…aj metodické materiály SLČR – a síce sú niekedy v tomto trochu „zaspatí*“ – doplnil bych, že ne "niekedy a trochu“… Napíšu ti mimo vlákno.

Aj ja som sledoval celé vlákno so záujmom, aj keď niekedy to bolo dosť únavné na sledovanie, resp. prečítanie a pochopenie na jeden šup. Ale kopec zaujímavých a prínosných vecí. Aj vzhľadom na svoj vek mám možnosť trocha porovnávať a mám taký dojem, že dnes sa u mládeže umelo nahrádza to, čo naša generácia vstrebávala automaticky za pochodu, myslím tú všeobecnú prípravu ako základ – lezenie po stromoch (a kradnutie ovocia s následným šprintom pred strážnikom), prázdninové plávanie a volejbal po plávaní, cyklovýlety k vode, turistika, futbal medzi barákmi, resp. hokej aj s loptičkou, proste prirodzený rozvoj. A k tomu celkom kvalitná všeobecná príprava na telocviku na ZDŠ, resp. na stredných školách a poobedňajšie telovýchovné krúžky. Teraz – kvalita povinnej TV úbohá (česť výnimkám), záujmy mladých úplne inde, ako pohyb atď. Jasné, aj ZVS vypadla. Takže celkový telesný stav mladej generácie – bieda. A to vrátane aktívnych športovcov. Na slabých základoch sa kvalitný barák ťažko stavia. K tomu aj snaha o čo najskoršiu špecializáciu a rýchle výsledky, čo pri biednom základe a disbalancie všetkými smermi totálne skracuje životnosť športovcov, rsp. vedie k opakovaným zraneniam. Proste to chce zjavne návrat ku kvalitnej všeobecnej príprave od útleho veku a masovosť. A za základ považujem beh, plávanie a základy gymnastiky. Keďže som nejaký čas robil desaťboj, tak viem aj podľa seba, čo sme robili na symetriu, aby sme neboli len jednostranní – pri hodoch, skokoch. Guľa, disk oštep pravou aj ľavou (inak disk a aj oštep obojruč, čiže ako súčet hodov pravou a ľavou rukou bol aj súčasťou prvých olympiád), výška, diaľka z opačnej nohy, prekážky detto – slušné nároky na koordináciu atď. Proste – základ je všestrannosť rozvoj rýchlosti v mladosti a až z toho sa dá ťažiť pri špecializácii… Nejak som sa rozkecal. Howgh.

>> #182, Vlark, 21. 09. 2018 20:37:46

Som rád, že to považuješ za prínos. Ako som spomínal, pre uľahčenie a systém, bude všetko postupne vydané tu vo forme „blogu“ a každý si vyberie to čo chce.

So všetkým čo píšeš na 100% súhlasím.

Ak môžem zhodnotiť napr. atletiku u detí dnes a kedysi, tak určite sa teraz viac a skôr špecializuje. A to asi bude platiť celým športovým spektrom…

Ja som taká generácia „medzi“, ale všeobecnú prípravu vo forme kradnutia jabĺk mám tiež za sebou :) Vtedy aj najväčšie drevo vedelo ako-tak preskočiť ponad kozu na telesnej a kto bol drevo, tak sa hanbil(styděl). Dnes samotní rodičia podporujú deti, že je normálne sa uliať z telesnej a hanba(ostuda) robiť kotrmelce a podobne.

Dnešné deti sú na tom zdravotne hodne zle(stačí sa pozrieť na držanie tela a obezitu) a niekedy mám chuť si dorobiť Mudr na rehabilitáciu – keď budú tie deti 40 ročné, bude to biznis naprávať ich…

Súhlasím s tou masovosťou – len kto v dnešnej demokraticko-anarchistickej dobe donúti tie deti(a ich rodičov) zmeniť to? Také systematické veci boli totiž možné asi fakt len v dobe minulej(a masový šport bol jedným z mála pozitívnych vecí tej doby).

Ináč, jedným z cieľov môjho ďalšieho písania bude poukázať na potrebu správneho držania tela(chôdza, sedenie, šport), lebo to má bohovský vplyv nielen na (ne)opotrebenie kĺbov, ale aj na (ne)funkčnosť vnútorných orgánov, ktoré sú na periférii nedokrvené a pomaly sa likvidujú!

BTW. kde zase zmizol Tvoj príspevok Thomas? :)

Také systematické veci boli totiž možné asi fakt len v dobe minulej(a masový šport bol jedným z mála pozitívnych vecí tej doby)." Doobrá věta Ivan.

>> #185, Thomas, 23. 09. 2018 19:26:23

Tome, zase tie Tvoje príspevky po čase miznú ako u nás eurofondy… :)

>> #179, oblouk, 20. 09. 2018 20:37:14

Dal by sa niekde nájsť ten príspevok od K.Povrazníka?

>> #187, IIIvan, 01. 10. 2018 14:58:41

Pošlu ti ho emajlem – není to veřejnej materiál.

Možno trochu prebudím zo spánku služobne starších členov fóra. Pred časom som tu niekde videl debatu o rádoby „testovacom cviku“.

Ak si dobre pamätám, vychádzalo to z bočného „planku“ a adept si mal sadnúť na zem do pozície „Ligety“(horná noha natiahnutá a dolná pokrčená). A telo mal dvihnúť v panve a držať na jednej ruke(tej, čo patrí ku spodnej pokrčenej nohe) pár cm od podlahy. Spodná noha sa zeme nedotýkala.

T.j. také zalomenie/angu­lácia – buď v statickej podobe alebo aj s pohybom v panve. Viete niekto upresniť čo to presne bolo, prípadne video? Bola tam aj info, že „niekto to dá aj s nohami na stole“…

Trochu spestrujem prípravu na lyže(prechod z všeobecnej prípravy na viac špecifickú), tak hľadám inšpiráciu (nielen) pre seba…

Niečo tam bolo, že málokto mimo športovcov to dokáže a taký cvik by sa mohol považovať za zhodnotenie fyzického stavu adepta, čo chce serióznejšie lyžovať.

Ahoj všichni,

rád bych přispěl se svojí troškou do mlýna, jelikož se mi podařilo zhubnout z 4XL na XL až L a absolvoval jsem před měsícem sportovní testy. A letos mám asi nejlepší formu a celkem se na sníh těším :D

Začal jsem samozřejmě základními cviky (dřep, bench, mrtvý tah) + rotoped. Postup jsem přešel na vícekloubové cviky + cviky z crossfit a inline brusle.

Pro lyžování jsou podle mne nejvhodnější:

https://youtu.be/erKJOb51bCI některé cviky jde dělat i na balanční podložce

https://youtu.be/0t0EjTVQ-f4

protažení a flexibilita:

https://youtu.be/nFo5dOhlYUw

S kettlebalem:

https://youtu.be/0bWRPC49-KI

https://www.youtube.com/…2c_ptFxaNAig

>> #190, Pavlos, 05. 10. 2018 12:46:30

Blahoželám k zhubnutí – ako dlho to trvalo(koľko je to cca kg z 4XL na XL)? Keď sa chce, tak ide skoro všetko(a keď je plán)…

Testy boli aké – tepovky a VO2max alebo aj nejaké silové/rýchlostné? Na sneh sa tešíme asi všetci :)

Dík za videá, pozriem…kettlebel – Pavla M. poznám z „bojůvek“(nie osobne), to čo učí(komplexnosť tela – pružnosť a sila) sa mi hodne pozdáva a raz za sto rokov si pozriem čo má nové.

Tiež sa ako ja inšpiruje(okrem iného) u fyzioterapi­e(„detské lozenie po štyroch…“) apod. „Pražákům“ doporučujem zavítať tam, prospeje to aj lyžiarom…

Ahoj, pro inspiraci naprosto super trénink Aksela Lunda. Hodně balačních cviků, spousta dřepových variací s vlastní vahou, cviky na břicho, hlavně boční břišní svastvo a nakonec podle něj nejdůležitější cvik: dřep s činkou, kde on jede 140 kg na 10 opakování. Kvalita  https://www.youtube.com/watch?…

>> #191, IIIvan, 05. 10. 2018 15:36:38

Je to asi 42kg za 7 měsíců (průměr je optimálních 1,5 kg za týden). Testy jsem měl kvůli zdravotnímu stavu (měl jsem vysokou hladinu cholesterolu, vysoký krevní tlak, pylová alergie), takže jsem absolvoval i spirometrii a měření VO2max na ergometru. Tlak mám opět v normálu, cholesterol také a VO2max mám v 45 letech na hodnotě 54,8.

>> #193, Pavlos, 06. 10. 2018 06:24:10

Blahopřeju k odstranění poloviny běžného chlapa. . To si zaslouží veřejnou pochvalu! Jen tak mimochodem ve 43 mám VO2max 70.

>> #192, Branibor, 05. 10. 2018 20:15:48

Celkom fajn výber videa/tréningu. Len pre hobbíkov bacha na:

• celkový objem tréningu(menej sérii aj cvikov)
• potrebný dozor na technické prevedenie(hlavne rýchle pohyby so záťažou),

  záťaž+rýchlos­ť=vysoké riziko zranenia.

• rotačné pohyby v chrbtici – neísť nadoraz(rozsah pohybu), bez dozoru radšej tieto

  cviky vypustiť

Na to že má Aksel skoro 100kg a je zjazdár, tak 10×140kg nie je nič moc :). Myslím, že v letnej príprave dá o dosť viac, toto je len taká propagácia vo videu – zjazdári WC dávajú aj 250kg/max, takže 10 opakovaní tak so 180kg.

Ted(86kg) dal sériu 43×125kg(maximálka 220), ale asi nie tak hlboko ako ALS.

>> #193, Pavlos, 06. 10. 2018 06:24:10

>> #194, johnycek, 06. 10. 2018 08:17:36

Plánoval som Pavlosa pochváliť, že VO2max má slušný, ale Johnycek ma „zabil“. To je hodne veľa, aeróbnym aktivitám asi venuješ dosť času, že?

Už som uviedol pred časom, že tento parameter mali US repre Alpine priemerne 51(±4). T.j. obaja ste lepší ako Ligety a spol.

Takže chválim obidvoch!(a Pavlosa ešte aj za tie kilá) :)

Ja už som leňoch na nejaké extra aeróbne dlhé aktivity, minimalizujem tréning ako sa dá(striktne účelnosť pre lyže a zdravie).

>> #190, Pavlos, 05. 10. 2018 12:46:30

>> #194, johnycek, 06. 10. 2018 08:17:36

Jste skvělí – vždycky jsem podobně opravdovejm sportovcům záviděl schopnost se takhle připravit. Gratuluju.

>> #196, IIIvan, 06. 10. 2018 08:35:42

Jojo krásná práce, jenže to na lyžování nestačí. Jen malá poznámka. Ivan, možná trochu na rozdíl od tebe, jsem tu propagoval tá rychlá vlákna. Na kole k prudkému zatočení ti stačí 1 sek rezerva prostorové informace na přenos do svalů, na motorce to je jiná , abys nevyletěl ze zatáčky 5–15 setin sekundy, na lyžích odhadujem bude stačit svalová reakce 0,5 sekundy po podnětu do konkrétního pohybu otáčení,tam se dnes ubírá vrcholový sport. Svalová vytrvalost a trénovanost je už standart postupně budovanou normou těch, co to dělají za peníze a mají na to kačáky.

>> #198, Thomas, 07. 10. 2018 23:13:08

„…na rozdíl od tebe, jsem tu propagoval tá rychlá vlákna“.

Tome, to si ma asi s niekým mýliš, ja od začiatku „propagujem“ v prvom rade komplexnosť – z mojich príspevkov je to dúfam zrejmé.

A zo začiatku mali dokonca niektorí dojem, že príliš píšem o sile a tá je predsa závislá práve od rýchlych vláken(tá maximálna). Tiež, keď si pozrieš naspäť niečo z mojich básničiek, tak uvidíš, že tréning rýchlych vláken je aj u mňa jedna z priorít celý život(break-dance, silový trojboj, thajský box…).

To čo píšeš ďalej o motorke apod., nie je o rýchlych alebo pomalých vláknach, ale hlavne o reakčnej dobe(čo nie je to isté). Sú to dve rôzne činnosti:

1. rýchlosť reakcie s akou nervová sústava zareaguje na podnet(napr. potreba zatočiť). „Senzor“ na meranie podnetu môže byť oko alebo „čidlo“ v koži/svale…
2. rýchlosť prevedenia samotného pohybu(tu sa uplatnia tie rýchle vlákna).

Samozrejme, tieto dve činnosti sú prepojené a ich súčtom je výsledný čas celkového pohybu, ale netreba si ich zamieňať.

To len na objasnenie pojmov – písaná forma nie je ideálna na vysvetľovanie. Myslím, že pri pive by sme došli k zhode za pár minút ohľadom vláken aj lyžovania… :)

>> #189, IIIvan, 02. 10. 2018 14:58:48

Asi tuším o co de až bude chvilka udělám Ti video 

Pokud si myslíte, že máte výbornou rovnováhu, vyzkoušejte si podobný parkur a pak dejte vědět…

Andri Ragettli

>> #199, IIIvan, 08. 10. 2018 08:25:55

Jo, pivko někdy dáme

>> #201, Pavlos, 08. 10. 2018 09:57:06

To je riadny kaskadér…

Tak ale zas on, ako top freestyle jazdec také srandy uplatní, u on piste lyžiarov to zas netreba toľko preháňať(a u nás hobby už vôbec nie). Nejaké saltá a točenie na hlave som v jeho veku tiež robil :)

Pri predošlej debate o rýchlosti reakcie apod. ma napadlo, že tie jednotlivé pojmy budeme musieť postupne presnejšie vymedziť, lebo potom môže dochádzať k nedorozumeniam.

Napr. niekto tu môže pod pojmom „rýchlosť“ rozumieť ešte aj tretí význam „celková rýchlosť lyžiara“. To isté je s pojmom „sila“, kde každý rozumie niečo iné. A mňa niekedy ani nenapadne, že hovoríme o rôznych atribútoch – z fleku ma napadá „strenght vs power“…

Inak, keď si prečítam staršie vlákna o technike lyžovania, tak to je tiež celkom sranda ako každý hovoril „svojou“ rečou.

V tom začatom web seriáli:

https://snow.cz/…vsim-souvisi

sa teda posnažím dať si na to bacha.

Mám pripravené ďalšie časti(predbežne to vyjde vždy v stredu) a bude to trochu viac názorné vysvetlené ako tu vo vlákne(nebudú to VŠ skriptá) – som zvedavý, či tie niektoré prirovnania, čo som tam použil budú nápomocné pre pochopenie :)

Taká otázka do pléna, asi hlavne na cyklistov a bežcov(viem, že časť z Vás nasledovné termíny používa):

Ako Ste si určili aeróbny a anaeróbny prah a max. tepovku a ako počas sezóny „pracujete“ s týmito údajmi?

Mám totiž „dôvodné podozrenie“, že veľká časť sa riadi len „hodinkami“ podľa nastavení výrobcov(hladi­ny/pásma), čo nie je úplne objektívne a hlavne u vyšších intenzít nie moc presné…

>> #205, IIIvan, 08. 10. 2018 16:24:51

Nejlepsi je zajit si k sportovnimu doktorovi. Po vysetreni dostanes tebou uvadene hodnoty v prehledne tabulce. Pak uz zbyva jen je nastavit do meraku. Na urceni maximalni tepove frekvence existuje jeste jednoducha metoda 210-vek=max.neni to tak presne jako od doktora, ale pro zacatek staci. Jinak tepovku uz asi 2 roky skoro nepouzivam. Maximalne pri mereni klidovky po ranu a pri jizde na spineru.

>> #205, IIIvan, 08. 10. 2018 16:24:51

Tak nejspolehlivější je to pomocí laktátového testu .

Jinak „chytré“ hodinky s měřením tepu na zápěstí občas měří kraviny. Do senzoru se při běhu přenáší i otřesy a tak je měření dost nepřesné. Srovnával jsem hodnoty na Suunto hodinkách s hrudním pásem a chytrým náramkem Samsung a rozptyl je 10–12%.

Schválně udělám tento týden test s hodinkami Xiaomi Amazfit Bip a sporttesterem Suunto a obrázky z obou při stejném zatížení sem dám na srovnání.

Jen pro zajímavost. Takhle vypadá měření Amazfit Bip.

Je to z inline bruslí na cyklostezce Přibyslav – Sázava. Od prvních metrů jedu konstantní tempo (až po čas 35:00 je to mírně do kopce). Přitom tep mi skáče od 70 do 162…

>> #205, IIIvan, 08. 10. 2018 16:24:51

Ako Ste si určili aeróbny a anaeróbny prah a max. tepovku a ako počas sezóny „pracujete“ s týmito údajmi?
Ani jedno jsem si neurčil a mám natolik hloupé hodinky, že mi to nevnucují. Pracuji s tím tak, že když cítím, že něco není úplně v pořádku, podívám se na tepy. Stravistix mi celkem dobře koresponduje se stavy kumulovaného přetížení dlouhým časem i v mé nízké zátěži.
Syn prošel kompletním běžeckým testem na laktát (je nutné se bavit o SPORTOVNĚ SPECIFICKÉ ZÁTĚŽI), tedy jim dělali rozbory krve při nějakých tempech, pak odhadli křivku (tedy software odhadl), na ní FTP bod, druhý den běželi stanoveným hraničním tempem a opět odběry krve, jestli se program trefil. Takhle „in-field“ s kontrolou zpětné vazby to má smysl.
Jeho hodinky Garmin se už před tím trefily do tempa, predikcí závodních časů i VO2max velmi přesně, což přičítám dlouhatánské kompletní řadě záznamů ze strukturovaných tréninků.

Mám totiž „dôvodné podozrenie“, že veľká časť sa riadi len „hodinkami“ podľa nastavení výrobcov(hladi­ny/pásma), čo nie je úplne objektívne a hlavne u vyšších intenzít nie moc presné…
Jak jsem psal výše, existuje určitě skupina jedinců, kterým hodinky nelžou. Stejně se pak běhá na tempo a ne na tepy …

>> #208, Pavlos, 08. 10. 2018 20:01:44

Stejně si vymýšlí i integrovaný měřič tepu na Garmin 735XT (klidně o 25 tepů podměřují), ale jakmile se hodinky spárují s normálním hrudním pásem, tak je to jiná liga a údaje mají očekávanou vypovídací hodnotu.
A zase: jsou lidé, kteří si přirozeně utahují hodinky dost pevně a jejich kapiláry a pigmentace kůže s optickým měřením vzorně spolupracují za takřka jakékoliv situace.