Sjezdovky:
Zjazdovky sú tu pekné športové, ale aj oddychové. V princípe boli
otvorené všetky okrem záverečných zjazdov do údolia a taktiež bola
zavretá čierna zjazdovka na Schwarzkogl.
Veľmi pekná zjazdovka je č. 11, ktorou sa vlastne človek dostane z
Giggijochu na Gaislachkogl - je dlhá a široká. Ako upravenú sme ju skúsili
na druhý deň, ale bola difúzia, takže sa išlo dosť ťažko.
Zo všetkých zjazdoviek na mňa najviac zapôsobila modrá č. 2 Gaislachalm
a modrá na Tiefenbachu. Všetko ostatné bol za mňa šedý priemer.
Sněhové podmínky:
Podmienky boli vzhľadom na dátum perfektné. Jasné, že po obede to už
okolo 2 000 m bola kaša, ale na druhú polku apríla nemám čo vytknúť.
Komfort – lanovky, vleky a zázemí:
Lanovky sú tú moderné, mnoho je starých, ale odpojiteľných a niektoré
nové sú až šialene vymyslené, za to klobúk dolu (Giggijochbahn).
Čo musím vytknúť, je ich rýchlosť. Zrejme z dôvodu energetickej kríze
boli lanovky pustene tak pomaly, až som bol nervózny, jednoducho sa
vliekli.
Zalidněnost:
Zaľudnenosť nebola malá, ale žiadna. Veľmi málo ľudí, až som bol v
šoku.
Občerstvení a aprés-ski:
No a tu sa dostávame k prúseru. Ubytovaní sme boli asi 50 m od lanovky
Giggijochbahn vo veľmi peknom apartmáne, no mesto zomrelo. Tu bol koniec
sezóny a nebyť mini kuchynky a obchodu Spar, tak sme hladní. To som však
ešte nevedel, čo nás čaká na druhý deň. V celom stredisko, hoci bolo
otvorené takmer celé, boli otvorené iba 3 chaty. Jednoducho sa tu nedalo
nikde normálne najesť. Na to, že si za skipas vypýtajú 68 € by som
očakával, že bude otvoreného toho viac. Chápem, že je koniec sezóny, ale
už do tej nedele to mohli potiahnuť, kým išli zdola lanovky a zjazdovky.
Toto bola katastrofa. Cenovo sú reštiky najlacnejšie z Álp, to je pravda,
ale v celkovom sumáre mne vychádza Rakúsko najdrahšie, ak chcem bývať na
svahu.
Doprava do střediska a parkování:
Doprava cez Viedeň, Nemecko až do Innsbrucku a klasicky hore do hôr. Cesta
suchá pomerne široká a nie veľmi zákrutovitá. Parkovali sme priamo pred
apartmánom.