Silová a kondičná príprava lyžiara (strana: 11)

>> #300, IIIvan, 04. 06. 2020 13:46:00

>> #299, johnycek, 04. 06. 2020 12:16:03

V tom případě strašně záleží na věku. To bych považoval za úplně nejzákladnější rozdělení. Mladíci do toho můžou bušit o 606 a pohoda (nebavíme se teď o vrcholových sportovcích) Chlapci 55+ už, ať se jim to líbí nebo ne, musí ubrat, jinak si podříznou větev. Záleží jak to má kdo srovnané v hlavě. Já jsem ještě před padesátkou vydržel dvoufázový trénink s rehabilitací 6× týdně a dával jsem to v pohodě. A teď, o 10 let víc, už musím být sakra opatrný. Na druhou stranu režim cca. 20 min prostných + 2km veslotren. 5× týdně vydržím bez rehabilitace bez následků. Ale že bych řičel nadšením když se převlékám na cvičení, to tedy ani náhodou. Protože bych nesnesl mít „nefunkční“ tělo, beru to jako nutnost a jsem rád, když to mám za sebou. Na endorfiny mám chůzi v přírodě. Bez té bych přestal mentálně existovat.

>> #301, Martin47, 04. 06. 2020 14:57:10

Ale že bych řičel nadšením když se převlékám na cvičení, to tedy ani náhodou.

Tak všichni se někdy musíme nutit.

>> #301, Martin47, 04. 06. 2020 14:57:10

Veď áno, mladíci do toho môžu búšiť(energia, ego, hormóny, regenerácia svalov…), ale pocítia to o X rokov neskôr. Nejde o to, či to človek zvláda svalovo/energiou, ale hlavne som chcel poukázať na kĺby všeobecne. Také „obrúsenie“ chrupavky samo osebe nebolí a dovedie človeka do výmeny kyčle len taký fukot a to už je potom neskoro. Tu hrá hlavnú rolu dlhodobá prevencia…

Možno sa v ďalšej sezóne dokopem ku článku na tému „impingement kyčlí“(a „blokáda/lúpa­nie…“), a prečo niektoré počiatočné/nevinné príznaky neradno ignorovať. Kľúčová je totiž na oko neviditeľná „mikromechanika“ kĺbov(artroki­nematika), kde u prevažnej väčšiny ľudí dochádza k systematickému opotrebeniu kĺbov.

Myslené nad rámec toho, ako skoro/neskoro by ináč aj pri intenzívnom športe(so súčasnou korekciou detailov) daný jedinec tie kĺby zničil(čas versus miera opotrebenia atď.). No a zjednodušene, ak mám možnosť (obrazne) o 5 rokov predĺžiť dobu počas ktorej udržím určitú kvalitu pohybu a stav pohybového aparátu, tak to využijem…

…a zvoľním nie až vtedy ak už nevládzem, ale o 10 rokov skôr a hlavne poriešim tie „mikropohyby“(ne­mohol som si odpustiť tak veľmi obľúbený termín tu na fóre) – pri chôdzi, športe, sedení, viazaní šnúrok na botách…

>> #303, IIIvan, 05. 06. 2020 12:45:20

Máme tu ještě jeden nezanedbatelný faktor, možná jeden z rozhodujících a to jsou vrozené dispozice. Někdo může sportovat jak utržený ze řetězu, bez rehabilitace a regenerace a druhému odejdou klouby při marginálních činnostech. Takový Hirscher taky neudělal tak dlouhou kariéru, téměř bez zranění a když už tak s rychlým vyléčením, jen díky špičkové péči. Tu mají na téhle úrovni všichni. Je evidentně výjimečně disponován co se kloubů a vazů týče.

>> #304, Martin47, 05. 06. 2020 14:39:54

To máš pravdu, niektorí jedinci majú lepšie vnútrokĺbové mechanické pomery – „jeden hrbolček presnejšie zapadá do protiľahlej skulinky“ a tým majú napríklad nižší merný tlak na chrupavky apod.

Ale ja som predošlé uvádzal hlavne v zmysle prístupu konkrétneho jedinca voči sebe samému, s nejakými svojimi predurčenámi parametrami s ktorými musí „pracovať“ a nie porovnávať jedinca A voči jedincovi B – jasné, kto má dobrú genetiku môže byť väčší lajdák a niekto so zlou genetikou sa snaží a aj tak sa zničí pomerne skoro.

A porovnám potom, že ten Hirscher apod. ide do dôchodku v 33 rokoch lebo sa stará o tú kvalitu mikropohybu kĺbov a nie v 30 rokoch keby to moc neriešil(lebo sa mu napr. nechce cvičiť kompenzačné cviky alebo je jeho tréner posadnutý príliš intenzitou tréningu viac ako treba).

A na druhú stranu nejaký konkrétny bežný Franta keď sa stará viac o prevenciu, tak lyžuje do 60, nie do 55 keby na to kašlal – porovnávam proste fyzicky stav kĺbov konkrétneho jedinca v dvoch situáciach(„pre­vencia versus ne-prevencia“). Čísla(vek) čo uvádzam sú samozrejme ilustračné, nemožno ich predikovať kto koľko vydrží v akom stave, ale trend je jasný.

>> #305, IIIvan, 05. 06. 2020 17:40:30

Nerozporuji nic z toho co píšeš, tvé znalosti jsou očividně o několik levelů výše. Jen nadhazuji možnosti jak debatu rozvinout a dozvědět se tak další věci.

>> #306, Martin47, 05. 06. 2020 19:22:48

Jasné, v pohode, práve preto debatujeme. K Tebou nadhodeným „šťastným jedincom“ s dobrou genetikou kĺbov ja zrovna nepatrím, práve naopak. A asi práve preto sa v tom už roky hodne vŕtam.

Z iných športov(silovka, fight) som videl čsto, že tí geneticky vybavení jedinci sa zlikvidovali pomerne skoro, práve preto, že ignorovali tú prevenciu a makali viac ako bolo treba – asi sa zhodneme, že u top športu treba objem a intenzitu regulovať tak, aby sa vyvolala len nevyhnutne potrebná reakcia – viac znamená potom pretrénovanie(CNS) alebo poškodenie pohybového aparátu.

Okrem spomenutej „presnosti“ kĺbových plôch majú tí šťastlivci aj pomerne hrubšie kosti a tým obvykle aj hlavice kĺbov = rozloženie tlaku na mäkké štruktúry(väzy, chrupavky, menisky). Ale aj tak stále podľa mňa hrá kľúčovú rolu to, ako sa daný človek celý život hýbe na tej „mikro úrovni“ a tí „dlhovekí“ top športovci majú okrem genetiky a špičkových fyzio aj „prirodzený talent“ na správne prevedené pohyby vo všetkých kĺboch.

Napríklad známy prof. Kolář riešil pravidelne Jágra. V jednom interview pre verejnosť pripísal Jardovu športovú dlhovekosť jeho genetike a „prohazování sena vidlemi celé dětství na statku“. Ale na lekárskej/fyzio konferencii už robil rozbor videí ako sa celkovo Jarda pohybuje inak ako ostatní (strela s náprahom rotuje celé telo v kyčli stojnej nohy, nekrúti sa toľko v chrbtici/páteři) a aký vplyv má na to aj správne bráničné dýchanie(dynamická stabilizácia).

Aby to nebolo z mojej strany len také všeobecné, tak konkrétny príklad tých „mikropohybov“ v kĺbe na obrázku. Guľový kĺb ako je kyčel je spojenie dvoch susediacich kostí, kde jedna kosť má konvexný tvar(vypuklá guľová plocha – hlavica) a druhá konkávny(dutá guľová plocha, jamka).

Tieto dve časti do seba presne zapadajú – majú rovnaký tvar, le logicky nie sú nadoraz, ale je medzi nimi určitý priestor, podľa typu kĺbu a jedinca dajme tomu 3mm. Asi je jasné, že ak sa má ta hlavica pohybovať v jamke rôznymi smermi, tak by mal byť ten odstup furt konštantný a hlavica by mala mať stred otáčania na tom istom mieste(aby nevybehla).

Aby to nebolo moc komplikované, tak obrazne(!) tretina z toho odstupu je chrupavka(klzná plocha) na povrchu jamky, druhá tretina na povrchu druhej kosti(hlavice) a zvyšok je medzi nimi „klzná“ kvapalina(syno­viálna, má premenlivú viskozitu v závislosti od aktivity nervového systému, teploty apod.).

Samotné spojenie kĺbu je tvorené väzmi(„statika kĺbu“) a rôznymi štruktúrami na tlmenie(menisky…), výživu(mazové vačky – bursy…) a všetko možné. Tie väzy sú ale pasívne štruktúry, samy osebe nemenia svoje napätie, len niečo držia spolu.

Pohyb v kĺbe je primárne tvorený zmenou dĺžky priľahlých svalov(zasunutie a vysunutie vláken a ťah za úpon svalu na kosti). V rámci jedného kĺbu je potrebné, aby okrem samotného viditeľného „makro pohybu“(všetky tie unoženia, flexie…) bola udržaná aj centrácia kĺbu – ten rovnomerný odstup, viď obrázok:

https://www.precisionmovement.coach/…-Force-2.png

Vplyvom rôznych faktorov sa mení kľudové napätie svalov a na jednej strane kĺbu je potom sval skrátený(chronicky) a na opačnej zase jeho protipól je ochabnutý. Väzy samotné nie sú potom schopné dostatočne kompenzovať(majú určitú pružnosť, ale „ako ma natiahneš, tak ostanem“) ťah tých priľahlých svalov a dochádza k „vyoseniu“.

Čím je kĺb pohyblivejší(ty­picky kyčle), tým je väčšia tendencia/citlivosť na to „vyosenie“, vyvstáva teda potreba presnejšieho nastavenia „systému“. A to vyosenie vôbec nemusí byť výrazné – asi je jasné, že u toho 3mm odstupu medzi hlavicou a jamkou(po celej ploche rovnomerne) je posun o 1mm závažnou zmenou a okrem iného sa výrazne zníži kontaktná plocha(viď predošlá zmienka o „mernom tlaku na chrupavku“).

Pri chôdzi to trebárs moc nevadí, ale ak človek vykoná do niektorej strany výrazný pohyb(napr. zalomí sa na lyžiach), tak dôjde aj ku kontaktu okrajov kostí navzájom, viď obrázok:

https://www.precisionmovement.coach/…d-Force1.png

A toto obvykle dlhé roky nevadí, človek cíti len nejaký pocit tuhosti v krajných rozsahoch a keď má 40,50 rokov tak si povie, že to je normálne vekom atď. Ale to je tým, že sú na jednej strane tie štruktúry „obrusované“(kto chce nech si vygoogli snímky porovnania zdravej kyčle a tej s coxartrózou napríklad) a tá sviňa dlho-dlho vôbec nebolí!

Na okrajoch tej styčnej plochy kyčlí potom vznikajú kostné výrastky, ktoré sú v podstate ochrannou reakciou organizmu – zníži sa proste rozsah pohybu, aby sa nebrúsili chrupavky. Je to btw. doslova epidémia, asi by sa podivili nad svojimi rtg aj takí, čo ich nič nebolí(zatiaľ) – ako tam pekne rastú rôzne „zobáčiky“.

Aby som to nejako uzavrel, tak obvykle sa ľudia zo šport branže dívajú len na tie „makro pohyby“(osteo­kinematika) a o tých „mikro“(artro­kinematika) často ani netušia ako sú dôležité. A len tak na okraj, už malá zmena toho „mikro“ ovplyvní výrazne aj kvalitu toho „makro“(dokáže to totálne „preprogramovať“ pohybové sekvencie a pôvodne pomocný sval je zrazu hlavný makač a sa potom často zraní ako napr. adduktory/třísla) aj 3D receptory polohy(podstatné pre rovnováhu).

>> #308, IIIvan, 05. 06. 2020 21:25:17

No ano, to je důsledek PŘÍMÉHO přenosu sil do aparátní soustavy. Bohužel často víděné u závodního, kde se drtí zdraví až na hranu. Je to vidět v např. CYKLISTICE přímý přenos co do pevné, ne nejpevnější soustavy oproti odpružené do pedálů, žádná energie nesmí být a nesmí nejít nazmar. Takže co nejpevnější kolo s minimem ztráty energie v pružících elementech, alias to samé ten rychlý přenos do top ski, a odnesou to přímý kontakt point … klouby a pozor, každý je má jiné, apropo toho, co chce jít přes bolest, např. v pozici čápa s vystretou panvou.Tohle jen občas jde s prominutím na závodech, jinak je to o kloubním na stáří špatném rychle postupujícím obrusu,vlivem špartného tréningu, jak říká IIIIvan.Takže zlatá rekre cesta…:-)

>> #309, Thomas, 06. 06. 2020 00:33:41

Pre kĺby je najlepší čo najpriamejší smer „tlaku“, kde sa to rozloží na väčšiu plochy mäkkých tkanív. Keď si vezmeme také koleno, tak rovnomerne bude zaťažená(cz „zatížená“) chrupavka, aj menisky. Ak ale tlak bude pôsobiť čo len mierene zošikma, tak sa tlakové pomery rapídne zmenia, narastie merný tlak, aj opotrebenie.

Samozrejme, vrcholový šport nie je moc o zdraví. Ale všeobecne platí – snažiť sa kĺby čo najviac centrovať „staticky aj dynamicky“.

Ahoj všetkým skalným športovcom,

pripravujem postupne podklady na články na nasledujúcu sezónu a rád by som písal veci, čoVás najviac zaujmú a prípadne aj pomôžu. Mám nejaký feedback z minulosti aj zo súkromných správ a osobne, ale „viac hláv…“.

Momentálne mám vzhľadom na pokročilý čas(uzávierka prévho čísla do tlače) hotové prvé časti, kde bude print článok naväzovať na niekoľko webových častí, kde je to predsa len názornejšie vysvetliť s videom atď.

Spomenuté prvé 2 časti sú zamerané:

a. „motivačný“ print a náväzné cca 3 časti na mobilitu „kyčlí“(pre niekoho možn budú dosť nezvyklé cvičenia – ale nie sú náročné netreba sa báť kaskadérskych kúskov, jedná sa skôr o „rozcvičku“).

b. „správne dýchanie“ – od základného „nácviku“ po veľmi dobrý cvik na „rozhýbanie“ hrudnej chrbtice/páteře a celkovo potreba prepojenia dýchani s pohybom

Ostatné témy sú otvorené a uvítal by somod Vás nejaké ďalšie námety(tu alebo do SZ/emailu), najlepšie pomerne konkrétne – popis nejakého problému(„pri pohybe nohy tam a tam mám ľavú kyčel tuhšiu“) – tak sa nehanbite/nestyďte 

>> #311, IIIvan, 19. 08. 2020 09:40:11

Na tomhle poli si vedeš fakt dobře, klobouk dolů. Ale co myslíš, kolik uživatelů fóra má nějakou systematickou pohybovou přípravu cílenou na lyžování, resp. systematickou pohybovou přípravu obecně? Tím nechci tvoji snahu nijak zlehčovat, spousta věcí které uvádíš jsou využitelné univerzálně a například při rehabilitacích a prevencích.

>> #312, Martin47, 23. 08. 2020 11:48:26

Poctivy osobny vyskum mi ukazal.

Od urciteho veku je dolezitejsia komplexna dokladna podkladova priprava, ako samotna systematicka pohybova priprava.

Teda aspon u mna to tak je, ze je mi omnoho lahsie o lyzovani vypravat ako ho prevadzat.

Bohvie ci to ma este niekdo tak.

caute Harry

>> #312, Martin47, 23. 08. 2020 11:48:26

kolik uživatelů fóra má nějakou systematickou pohybovou přípravu cílenou na lyžování, resp. systematickou pohybovou přípravu obecně?

Samozrejme, že treba rozlíšiť nejaké skupiny – prvá je profi(tréneri,zá­vodníci) – z tých by sa pár našlo, čo sa minimálne inšpirovali rôznymi vecami(„kardio“ zásady prvú sezónu, prehab neskôr…).

Druhá je dajme tomu „ambicózny hobbík“, čo síce nie je moc homogénna skupina z hľadiska cieľov, prostriedkov a výkonnosti, ale asi máme predstavu – v lete typicky nejaký self-program na biku, v zime práca na technike lyžovania a systematicky bežky atď.

Z tejto skupiny sa ich nájde asi najviac – inšpirácia je podľa mňa dvojaká – „výkon“ versus „zdravie“(resp. kombinácia). Postupne sa aj na viac zameriavam sám na ten zdravotný aspekt a prevenciu (dalo by sa povedať „fyzio namiesto trénerstva“).

Z menej fanatickej väčšiny čitateľov(bez nejakej snahy „haniť“ – BFU) by sa niečo tiež našlo, tu je to ale asi skôr o „vyberaní hrozienok z koláča“, tj. niekto má konkrétny problém a zameria sa len na to jedno(zdravotný-napr. piriformis syndróm, alebo kondičný-napr.nevládze lyžovať koľko chce, alebo má pocit, že ho limituje niekde rozsah pohybu…).

V podstate ale po mojom vstupe na Snow: niekto modifikoval nejakú svoju prípravu, niekto ju vôbec začal z predošlého ničnerobenia a niekto niečo rieši aspoň občas(aj z malých detailov sa stávajú dôležité výsledky). A motivácia je tiež dôležitý faktor…

A v neposlednom rade, písanie pomáha aj mne samému zdokonaliť moju vlastnú prax a robiť niečo lepšie. Písomne preformulovať systematicky,(ale stručne) nejaký zložitý proces z odborných textov s exotickými pojmami tak, aby to pochopili aj laici a pritom sa nestratila podstata, mi pomáha potom neriešiť sto vecí naraz, ale vyberať aj sebe to podstatné.

AK UŽ ŤA LYŽOVANIE Z NEJAKÉHO DÔVODU BOLÍ, A NIE JE TO UŽ TAKÁ RADOSŤ AKO KEDYSI…

Cvičenie je super, bike v letnej sezóne tiež, ale po úrazoch, so zničenými kolenami alebo bedrami, s nadváhou, poškodenými väzmi kolien, so menšou pohyblivosťou,… v zime .. niektorý hľadajú alternatívu ako možno tiež plnohodnotne lyžovať. Väčšina videla hlavne na slovenských svahoch – trojlyžu s riadidlami. Vďaka tomu, že sa jazdí bez viazania, bez pripevnenia nohy k lyži, nedochádza k torzii (otáčaniu) v kolenách, ich pohyb je iba hore-dolu. Držanie sa riadidiel, prenáśa časť zaťaženia nôh na ruky, takže sa dá lyžovať dlhšie a viac. Lyžovanie na troch lyžiach je bezpečnejšie najmä v ťažkých podmienkach pri mäkkom snehu, bubnov, ľade, za hmly – pri „mlieku“. Používanie sedačiek a vlekov, je identické ako pri lyžiach. Skki Trikke je ideálny aj po TEP kolena alebo bedra. Plnohodnotná lyžovačka na všetkých druhoch zjazdoviek až po čiernu Toto nie je konkurencia pre lyže, každý kto môže lyžovať / snowboardovať nech tak robí. Keď ale už naozaj nemôžeš lyžovať a lyžovanie Ti pôsobí bolesť, skús toto ako alternatívu. Na viacdennej lyžovačke, keď už máš dosť (opuchnuté kolená, bolesti krížov, únava, svalová horúčka,…) je tento pohyb lepší, ako sedenie v krčme alebo opaľovanie sa.

>> #315, peter11, 02. 09. 2020 23:51:20

Tak na bolesti krížov je to asi nejlepší věc na světě a pro unaveného člověka musí být obrovská radost se s tím motat z kopce. Trochu u těch reklamních příspěvků přemýšlejte a nepište alespoň do nebe volající kraviny.

Dotaz na IIIvana. V jakém rozmezí TF bys mi doporučoval se držet na veslařském trenažéru při kondičním cvičení? Je mi 58, výška 178, váha 78, klidová TF 55–60, žádné kardiovaskulární problémy.

>> #317, Martin47, 27. 10. 2020 08:41:03

V prvom rade je pojem „kondičné cvičení“ dosť nejasný. Tréning „kardio“ treba tvoriť podľa cieľov(konkrét­nych,merateľných…) a brať to ako komplexný súbor „parametrov“ systému.

Systém je totiž tvorený „ponuka a dopyt“ a často sa venuje pozornosť len tej ponukovej stránke(tj. kapacita srdca). Preto by bolo treba upresniť aký je Tvoj cieľ.

Neviem či si spomenieš, pred 2 rokmi som začal svoje pôsobenie tu na webe práve sériou článkou o „kardio“, kde boli popísané tie základné metódy, niektoré by asi niekto bežne ani pod „kardio“ nezahrnul, ale patria tam.

Pre prehľadnosť link, kde je sumár a odkazy na jednotlivé metódy:

https://snow.cz/…kapitulace-i

Skús sa na to mkrnúť a prípadne sa pýtaj…

I.

>> #317, Martin47, 27. 10. 2020 08:41:03

Nemám doporučení, ale dotaz. Chtěl bych si to taky pořídit. Projíždím weby a zatím si nějak nedokážu utřídit, co by bylo asi tak nejvhodnější. Máš nějaké doporučení? Co máš za trenažér ty a jaké výhody a nevýhody jsi zatím používáním objevil? Jde mi o osobní zkušenost. H. edit : moje základní proporce 180/72

>> #317, Martin47, 27. 10. 2020 08:41:03

Jestli si chceš stanovit pásma aerobní, anaerobní podle TF(a podle toho trénovat vytrvalost, silovost či něco jiného), tak musíš hlavně znát maximálku(změřit u dochtora, nebo orientačně 220-věk). Klidovka ti moc nepomůže.

>> #320, johnycek, 27. 10. 2020 09:35:23

V tom linku čo som postol je viacero testov, vhodných „na doma“ – samotná maximálka je len jeden z ukazovateľov. Určite treba spraviť ten približný ANP tým testom a test rýchlosti poklesu tepovky po TFmax.

>> #321, IIIvan, 27. 10. 2020 09:48:05

asi jsem to už četl, ale přečtu ještě jednou, abych si to osvěžil. Mám ještě dotaz. Není divný, když má někdo klidovku kolem 40?

>> #321, IIIvan, 27. 10. 2020 09:48:05

Ještě jsem byl kdysi poučen, že když chceš zjitit, jestli si v kondici tak sledovat pokles z TF 150 na 100 po konci aktivity. Jestli ti to klesne do 1 minuty, tak je to tam. co ty na to? Je to k něčemu?

>> #322, johnycek, 27. 10. 2020 10:05:48

Repetitio mater studiorum(neviem ako sa to povie pa rusky  ).

Nie je to divné, jednak je to hodne ovplyvnené geneticky a u športovca to znamená všeobecne dobrú kondíciu kardiovaskulárenho systému. Tj. aj „cardiac output“(tepový objem/1 pulz). EDIT: samozrejme, taký nízky parameter neznamená automaticky sám osebe, že je niekto vo forme.

U starých ľudí s celkovo zlým stavom to už môže znamenať aj patológiu, ale to skôr za prítomnosti arytmie apod. Čo sa čuduješ nad nízkou TFmin keď máš VO2max cez 70?! 

EDIT: „Ještě jsem byl kdysi poučen, že když chceš zjitit, jestli si v kondici tak sledovat pokles z TF 150 na 100 po konci aktivity. Jestli ti to klesne do 1 minuty, tak je to tam. co ty na to? Je to k něčemu?“

Áno, ten princíp platí, napovedá o tom, aký podiel celkovej energie dokáže zabezpečiť aeróbny systém a aký má relatívny výkon(pri aktivovaní iných systémov sa tie moc rýchlo vyčerpajú). V predmetnom článku som uviedol obdobný ukazovatEľ, ale z TF max pokles na 130bpm…

>> #324, IIIvan, 27. 10. 2020 10:16:49 Repetitio mater studiorum(neviem ako sa to povie pa rusky ). Je vidět, že čteš pozorně i jiná vlákna. 

Jo jinak ta 150 je dobrá, že to nemusíš hrotit na tu maximálku. Teda v případě, že ti není 70 a 150 je tvoje maximálka.

H.

>> #318, IIIvan, 27. 10. 2020 09:16:52

Dík.

>> #319, johnycek, 27. 10. 2020 09:27:25

Nešetři, měl by jít dobře a jednoduše složit, pokud doma nemáš opravdu hodně místa, magnetický by měl stačit, kvalitní ložiska pojezdu, comp, který bude měřit TF + změří, spočítá a vyhodnotí návrat TF. Lepší je měření hrudním pásem než madly už kvůli měření návratu TF, kdy nemusíš svírat madla. Mělo by jít snadno doma vyměnit lanko, to odejde jako první.

>> #326, Martin47, 27. 10. 2020 12:24:48

Dík. Hlavně za to lanko. to mě vůbec nenapadlo, že se to mění. Chtěl bych nějakej do 10tis a levnějsí by nevadil(koukal jsem, že ložiskový pojezd+magnetická brzda+komp+hrudní pás jsou i kolem 6000,–) A jaký ty máš konkrétně?

>> #327, johnycek, 27. 10. 2020 13:37:13

Energetics ST880, ale už se tutově neprodává, mám ho docela dlouho. Docela hodně vydržel, měnil jsem jen to lanko a upravoval vodič lanka, který byl zfušován. Lanko se roztřepilo a prasklo strašně rychle. Dal jsem tam Dyneemu, ta je tam pořád a vydržela asi 50× víc.

>> #325, johnycek, 27. 10. 2020 10:30:43

Jo jinak ta 150 je dobrá, že to nemusíš hrotit na tu maximálku. Teda v případě, že ti není 70 a 150 je tvoje maximálka.

Treba preveriť aj ten pokles z maximálky(ak niekto nechce trénovať „len“ v easy pásme). Nie každý 70 ročný musí mať maximálku 150 . Ten vzorec je „priemerná hodnota“, sú aj iné detailnejšie a žiadny nepokryje všetky štatistické odchýlky – to je ako veta „priemerný chlap má 80kg“…

>> #329, IIIvan, 27. 10. 2020 16:23:20

A treba povedať že tepová maximálka je ešte aj u jedného človeka rozdielna pre rôzne športy, napríklad pre vytrvalostný beh a cyklistiku.